BRATISLAVA. Priamy príspevok projektu šrotovného, teda štátnej podpory na výmenu starých áut za nové, k rastu hrubého domáceho produktu (HDP) bol podľa odhadu Národnej banky Slovenska (NBS) približne 0,05 %. Pre TASR to uviedla hovorkyňa centrálnej banky Jana Kováčová.
"Opatrenie malo podľa NBS pozitívny vplyv na ekonomiku, a teda na produkciu, ziskovosť firiem, zamestnanosť a bolo solidárnym opatrením s ostatnými krajinami. Priamy súvis medzi HDP a šrotovným je nízky z dôvodu vysokého podielu áut z dovozu," vysvetlila Kováčová.
Na projekt šrotovného vláda počas marca a apríla tohto roka v dvoch krokoch vyčlenila postupne približne 55 miliónov eur (1,66 miliardy Sk). Podľa ministerstva hospodárstva išlo o dobrý projekt napriek tomu, že k rastu ekonomiky výrazne neprispelo, keďže išlo najmä o solidárne opatrenie s ostatnými krajinami Európskej únie (EÚ). Výdavky rozpočtu na projekt šrotovného sa navyše vrátili štátu v plnej miere.
Opatrenie nemalo jednoznačnú podporu celého politického spektra. Pomerne ostro šrotovné opakovane kritizovali opozičné strany, pretože túto štátnu dotáciu považujú za drahé a nesystémové opatrenie, ktoré nepomôže slovenskej ekonomike, ale iba vybraným skupinám občanov a podnikateľov.
Šramko: Náznaky oživenia ekonomiky sú zatiaľ veľmi krehké
V poslednom období sa prepad indikátorov ekonomického sentimentu v niektorých odvetviach zastavil, až ďalší vývoj však ukáže, či ide naozaj o obrat vo vývoji ekonomiky. Pri predstavovaní správy o menovom vývoji v SR za rok 2008, ktorou dnes Národná rada (NR) SR začala 8. rokovací deň aktuálnej 39. schôdze, to uviedol guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Ivan Šramko.
"Náznaky oživenia sú zatiaľ veľmi krehké. V súčasnej situácii existuje veľká miera neistoty ohľadom ďalšieho vývoja globálnej ekonomiky, dĺžky a hĺbky recesie a obdobie oživenia sa posúva stále hlbšie do roku 2010," upozornil Šramko. Vzhľadom na štruktúru slovenskej ekonomiky je pritom naša krajina závislá od obnovenia zahraničného dopytu, k čomu by mali prispieť aj štandardné či neštandardné kroky Európskej centrálnej banky (ECB). Na jej rozhodovaní sa po vstupe SR do eurozóny podieľajú aj predstavitelia slovenskej centrálnej banky.
Vlani NBS vykonávala svoju menovú politiku hlavne pod vplyvom zámeru zaviesť na Slovensku spoločnú menu euro. Po tom, čo SR splnila všetky kritériá pre vstup do eurozóny, 1. januára tohto roka sa stala jej 16. členskou krajinou. Nová mena bola podľa Šramka po technickej stránke zavedená bez problémov.
V poslednom štvrťroku 2008 sa už na Slovensku rovnako ako v ďalších rozvíjajúcich sa ekonomikách prejavili prvé, vtedy ešte relatívne mierne dôsledky globálnej hospodárskej krízy. "Ekonomický rast Slovenska v roku 2008 dosiahol 6,4 %, pričom sa v priebehu roka jeho dynamika postupne spomaľovala z 9,3 % v prvom až na 2,5 % v poslednom štvrťroku," pripomenul šéf NBS.
Rast cien sa vlani v súlade s celosvetovým trendom zrýchlil a harmonizovaná inflácia ku koncu roka dosiahla 3,5 %, čo bolo medziročne viac o jeden percentuálny bod (p.b.). Hlavnými faktormi zrýchlenia rastu cien však boli podľa Šramka faktory mimo vplyvu menovej politiky NBS, a to vývoj cien energetických a poľnohospodárskych komodít.
Tento rok je už výrazne poznačený dôsledkami globálnej ekonomickej krízy. Hrubý domáci produkt (HDP) SR v prvom kvartáli klesol medziročne o 5,6 % a celková zamestnanosť o 0,4 %, pod čo sa podľa Šramka podpísal najmä prudký a prehlbujúci sa pokles produkcie a tržieb domácich podnikov závislých od zahraničného dopytu. Miera nezamestnanosti sa tak v marci po viac ako 2,5-ročnom období vrátila na dvojcifernú úroveň.
"Inflácia zaznamenáva klesajúcu trajektóriu najmä vplyvom vývoja svetových cien komodít v nadväznosti na oslabený globálny dopyt," priblížil guvernér centrálnej banky. V apríli bol rast cien 1,4 %, čo bola najnižšia úroveň od augusta 2007.
