BRATISLAVA. Obce už môžu začať prijímať žiadosti o nový druh úveru na zateplenie zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Potrebné novely zákonov, ktoré prezident podpísal v pondelok, vyšli včera v Zbierke zákonov.
Zatepľovací program z peňazí z kontroverzného predaja emisií umožňuje záujemcom z bytových aj rodinných domov zobrať si z fondu účelový úver na pätnásť rokov s nulovou úrokovou sadzbou. Vlastníci rodinných domov predkladajú žiadosť sami. Za vlastníkov bytov v bytovkách to musí urobiť poverený správca alebo spoločenstvo vlastníkov bytov.
Tí, ktorí už mali vo fonde žiadosť o úver na obnovu bytového domu podľa doterajších pravidiel a pre nedostatok peňazí im nevyhoveli, musia prispôsobiť svoju žiadosť podmienkam nového programu a poslať dokumenty nanovo. Nový program je totiž účelovo zameraný výhradne na stavebné úpravy, ktoré ovplyvnia hospodárenie domu a súvisia so zateplením. Interiér vchodu, prípadne balkóny z úveru vlastníci neobnovia. Okná vymenia iba vtedy, ak sú súčasťou projektu zateplenia domu.
Nával sa čaká koncom roka
Nové úvery na zateplenie Poskytuje ich Štátny fond rozvoja bývania pre rodinné domy a bytovky skolaudované pred rokom 1989. Žiadosti preberajú obce (v sídle okresov). Úver fond poskytne na 100 percent nákladov, vrátane DPH, projektových prác, inžinierskej činnosti, spracovania tepelno-technického posudku a návrhu na podanie žiadosti o poskytnutie podpory a spracovanie a vydanie certifikátu o energetickej hospodárnosti. Splatnosť je 15 rokov, úve má nulovú úrokovú sadzbu. Podmienkou je dosiahnuť úspory na teple 20 percent. Stavbu treba dokončiť do dvoch rokov od podpisu úverovej zmluvy. Energetický certifikát možno predložiť stavebnému úradu aj po tejto lehote. Účasť na programe nevylučuje čerpanie iných druhov štátnych podpôr – napríklad dotácií na slnečné kolektory či kotol na biomasu. Maximálna výška úveru je 50 eur/m2 zateplenej plochy pri rodinnom dome, 80 eur/m2 pri bytovke. Zdroj: rezort výstavby
„O úvery bude určite záujem, lebo sú bezúročné," hovorí investičná manažérka zo spoločnosti Váš správca Ivana Feketeová. Ako však budú žiadatelia stíhať predkladať žiadosti, nie je jasné. Prvé prídu z bytoviek od žiadateľov, ktorí tento rok neuspeli vo fonde pri úveroch na obnovu. Prispôsobenie novému programov im nezaberie veľa času.
Tí, ktorí sa však len idú rozhodovať, či zatepliť za peniaze z nového druhu úverov, to zrejme nestihnú skôr ako koncom roka. Cez dovolenky budú mať problém zohnať dvojtretinovú väčšinu vlastníkov v dome, aby o úver mohli vôbec požiadať.
„Príprava projektu môže trvať aj tri mesiace a vybavenie potrebného stavebného povolenia tiež zaberie čas," povedala Feketeová. Stavebné práce na zateplení, ktoré sa podľa stavbárov nedajú robiť cez zimné mesiace, tak budú musieť počkať až na jar.
Minister výstavby nedávno tvrdil, že program bude pokračovať aj na ďalší rok, lebo celý balík 71 miliónov eur sa tento rok nestihne vyčerpať. Ten, komu úver schvália, má dva roky na to, aby ukončil stavebné práce. Tie pri bytovkách, ak do toho nevstúpi zima, trvajú tri až štyri mesiace.
Kontrola pred zimou i po nej
Najmä vlastníkov v bytovkách v súčasnosti zaujíma, ako je to s návratnosťou vynaložených peňazí, hoci zatepľovací program ponúka bezúročný úver.
Ak sa pri výpočtoch zoberie do úvahy len návratnosť investícií, ktoré sa týkajú zateplenia, podľa slovenskej expertky na obnovu bytového fondu Zuzany Sternovej je to zhruba deväť rokov. „Fasádu by bolo potrebné obnoviť tak či tak a podobne je to s oknami, ktorých životnosť v starších bytovkách je 40 rokov," hovorí.
Životnosť izolácií je pritom podľa nej testovaná na 25 rokov. Toľko by mali vydržať pri správnej údržbe. Tá vyžaduje zbežnú kontrolu vždy pred a po zime, dôkladne potom pri obnove fasády, ktorá má prísť zhruba každých pätnásť rokov. Ak by sa do investícií zarátali aj výdaje na novú fasádu, Energetické centrum Bratislava odhaduje návratnosť na zhruba jedenásť až pätnásť rokov.
„Vplýva na to veľa faktorov, každá bytovka je iná," hovorí Vojtech Hollan z centra. Návratnosť investícií okrem vývoja cien tepla, výšky zálohových platieb a dĺžky vykurovacích sezón závisí aj od použitej technológie výstavby domu, ktorá sa napríklad po roku 1980 zmenila.
Ďalej aj od toho, či bola vyregulovaná tepelná sústava a namontované merače, ako budú teplo šetriť užívatelia v bytoch a podobne.
