BRATISLAVA. Kríza drví verejný rozpočet. Len schodok štátneho rozpočtu, ktorý je najväčšou súčasťou verejných financií, je za pol roka vyšší, ako boli plány na celý rok. Mal by skončiť v mínuse jednej miliardy eur, no začiatkom júla to bolo už 1,2 miliardy. Situácia sa pritom výraznejšie nezlepší. V problémoch sú aj ďalšie zložky verejných financií - Sociálna poisťovňa, mestá, obce, kraje či zdravotné poisťovne.
Miliardy, miliardy Najnovšia predpoveď ministerstva financií hovorí, že celé verejné financie prídu oproti plánom až o dve a pol miliardy eur. Kríza teda v prepočte ukrojí z daní a odvodov cez 75 miliárd korún. Zároveň rastú aj výdavky na nezamestnaných.
Ak ministerstvo financií nebude prijímať úsporné opatrenia, celkový deficit by sa mohol vyšplhať na vyše štyri miliardy eur (takmer 122 miliárd korún). To je podľa našich orientačných prepočtov cez šesť percent HDP. Bolo by to najviac od roku 2002. Ešte horšie sú predpoklady na ďalšie dva roky, keď by deficit mohol presiahnuť až sedem percent. V týchto odhadoch pritom nie je zarátaný nárast výdavkov na nezamestnaných. Ale ani šetrenie výdavkov. O ňom ministerstvo hovorí len všeobecne.
Zlo vysokého deficitu banky budú úverovať štát drahšie a menej peňazí dajú na úvery pre ľudí a firmy, mohlo by to odradiť ďalších investorov od príchodu k nám, spomalila by sa tvorba nových pracovných miest, tlačilo by to na zvyšovanie cien, stúpli by náklady na štátny dlh, čo by odčerpávalo peniaze školstvu či zdravotníctvu, problémy v rozpočte vlády riešia zvyšovaním daní a odvodov,
u nás aj otvorením druhé piliera. Takisto znižovaním výdavkov, napríklad platov v štátnej
správe či dôchodkov ako
v Maďarsku alebo Lotyšsku.
Zverejnenie predpovedí ministerstvo niekoľko mesiacov odkladalo. A to aj napriek tomu, že opozícia aj väčšina ekonómov rezort nabádala, že v čase krízy treba štandardné prepočítavanie rozpočtu, ktoré sa robí v polovici roka, urýchliť. Bývalý riaditeľ rozpočtových analýz na ministerstve financií Ján Marušinec hovorí, že odkladaním odhadov sa zbytočne strácal čas. Keby ministerstvo už v apríli povedalo, že ekonomika bude v mínuse, urobilo odhad prepadu daní a odvodov, vytvorilo by atmosféru šetrenia. Ministerstvá, poisťovne a samospráva by sa museli prispôsobiť.
„Až teraz postupne zisťujú, aký má kríza dosah na ich príjmy. Ak by ministerstvo s prognózami neotáľalo a povedalo, že situácia je zlá, rezorty, poisťovne aj samospráva mohli začať šetriť oveľa skôr," povedal Marušinec.
Argument, ktorý ministerstvo financií používa - že čísla nezverejnili, pretože nemali dostatok údajov, aby mohli urobiť serióznu prognózu - podľa neho neobstojí. „Je neštandardná situácia, tá si vyžaduje neštandardné riešenia. Banky už začiatkom roka prehodnocovali odhady pre ekonomiku a firmy prerábali svoje rozpočty."
Hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál tvrdí, že vláda nespájala šetrenie so zverejnením prognóz. Škrty v rozpočte vraj robí už niekoľko mesiacov. „Snažíme sa šetriť, kde sa dá, najviac na kapitálových výdavkoch a verejnom obstarávaní, na bežných výdavkoch sa veľa ušetriť nedá," povedal. Šmálovým slovám o šetrení Marušinec nedôveruje. Ministerstvo totiž ešte nezverejnilo, kde konkrétne vláda šetrí. „Ak nejaké škrty urobili, mali to zverejniť, pretože ide o peniaze daňových poplatníkov. V prípade verejných financií nie je dôležité len slovo financie, ale aj to, že sú verejné".
Nielen kríza aj chyby Rozpočet nenahlodala len kríza. Zhruba o 260 miliónov eur príde štát aj preto, že vláda chcela z II. piliera vylákať 150-tisíc ľudí, no neodišla ani tretina. Štát tým mal získať vyše 300 miliónov eur, priebežné čísla hovoria, že získal vyše 60 miliónov. Neisté príjmy pritom vláda rozdelila v rozpočte. „Realita ukazuje, že rozpočet nebol zostavený správne," reaguje na chybný predpoklad s II. pilierom ekonóm SAV Viliam Páleník.
Podľa neho je nelogické, že štát na jednej strane očakával, že z druhého piliera odíde 150-tisíc ľudí, no zároveň „znížil poplatky za správu penzijných úspor a prijal opatrenie, že dôchodkové spoločnosti majú hradiť prípadne straty penzijných fondov z vlastného".
Problém s rozpočtami nemá len Slovensko, ale celá únia. Priemer deficitu EÚ na tento rok je šesť percent HDP. My patríme medzi horších. Úplne najhoršie sú na tom Lotyšsko a Veľká Británia, kde schodok presiahne 11 percent.
