BRATISLAVA. Ľudia majú stále záujem o druhý pilier. Kým počet ľudí, ktorí z neho k 30. júnu tohto roka vystúpili, tvorí 3 % z celkového počtu sporiteľov, do druhého piliera vstúpilo 15 % ľudí z populačného ročníka. Povedal pre TASR Viliam Páleník z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).
Podľa neho dôchodková reforma je dlhodobá, nastavená na obdobie 30 až 40 rokov a to, či sa zachová súčasná podoba druhého kapitalizačného piliera, bude závisieť od budúcich vlád. To sa týka aj parametrického nastavenia pomeru odvodov, z ktorých 9 % ide do Sociálnej poisťovne a 9 % do dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS). "Pomer odvodov 9 ku 9 určuje odolnosť tejto reformy k demografickým zmenám. Čím vyššie percento dôchodkov pochádza z druhého piliera, tým majú ľudia viac nasporené. Sami si financujú dôchodok a nezávisí od toho, koľko sa narodí detí," dodal Páleník.
Dlhodobé náklady na dôchodkovú reformu vyčíslil na jeden ročný hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska. "Ročné náklady na dôchodkovú reformu budú stáť verejné financie 3 - 4 % z HDP, pričom kulminovať budú na úrovni 4,5 % z HDP," zdôraznil Páleník.
Ak by budúce vlády v dôchodkovej reforme videli prioritu, ktorej by chceli pomôcť, tak by tomu prispôsobili nastavenie verejných financií a na financovanie nákladov by emitovali napríklad štátne dlhopisy. "Na druhej strane, ak nie sú priaznivci tohto systému, tak budú mať snahu znížiť počet ľudí, ktorí vstupujú do druhého piliera, alebo zmeniť pomer odvodov tak, aby posilnili príjmy Sociálnej poisťovne, a tým zároveň znížili tlak na štátny rozpočet," upozornil Páleník.
