BRATISLAVA. Všetky podnikateľské organizácie sa plece pri pleci postavili proti tomu, aby mali kontaminovanú pôdu „liečiť" na vlastné náklady. Po novom sú totiž za staré haldy po zatvorených baniach pri Kálnici, niklové hory pri Seredi, za odpadové kanále chemických závodov v Strážskom či za pesticídy zo skrachovaných družstiev zodpovedné firmy, ktoré majú tú smolu, že podnikajú na ich pozemkoch.
Minulý týždeň totiž parlamentom hladko prešla novela vodného zákona, do ktorej sa poslancovi SNS a exministrovi životného prostredia Jánovi Chrbetovi podarilo v druhom čítaní novelizovať geologický zákon. Postarať sa o staré environmentálne záťaže na svojich pozemkoch tak majú firmy z vlastných zdrojov.
Zníženie konkurencieschopnosti či prepúšťanie, to sú hrozby novely, tvrdia svorne firmy. Bránia sa aj dohodou vlády so zamestnávateľmi, že nebude firmy v čase krízy neprimerane zaťažovať.
Aj preto chcú firmy vyzvať prezidenta Ivana Gašparoviča, aby zákon nepodpísal. Navyše, ide o nepriamu novelu geologického zákona cez vodný zákon. Takýto postup prezident už v inom prípade odmietol.
Za novelou si stojí ministerstvo životného prostredia. „Cieľom bolo umožniť čerpanie eurofondov z programu životného prostredia," povedala hovorkyňa Jana Kaplanová.
Ministerstvo už vyčlenilo sumu 133tisíc eur, no tá je určená len pre obce.
Z vlastného a rýchlo
Podnikatelia kritizujú aj to, že pozmeňovací návrh bol schválený bez diskusie vo výboroch a pripomienkového konania. „Zákon prijali v takej forme, že na väčšinu podnikov bude pôsobiť likvidačne," povedal predseda Klubu 500 Vladimír Soták. Takto sa podľa neho ministerstvu podarilo podnikateľov obísť, keďže už viac ako rok spolu s ním pripravujú zákon o environmentálnych záťažiach, na ktorého konečnej verzii sa ešte nezhodli.
Na odstránenie znečistenia dostali firmy cez vodný zákon päť až 12 rokov. „Štát nemôže povedať, že ak niečo vzniklo pred 50 alebo 60 rokmi, my to máme za tri alebo päť rokov odstrániť," hovorí Soták. Väčšinou totiž na znečistených pozemkoch sídlia už úplne nové firmy.
Náklady na odstránenie všetkých environmentálnych záťaží odhadli firmy takmer na 3,32 miliardy eur (100 miliárd korún).
Novela sa nepozdáva ani analytikovi na environmentálnu politiku Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Radovanovi Kazdovi: „Staré environmentálne záťaže nepredstavujú taký závažný problém, ktorý by bolo potrebné riešiť v čase krízy."
Okrem toho novela podľa neho vnucuje firmám nové výdavky v prospech iných súkromných a štátnych firiem. Fyzicky totiž budú rekultivovať pôdu špeciálne firmy s povolením.
Len ďalšia novela
S tým, ako bola novela prijatá, je nespokojná aj opozícia. „Je to priveľmi citlivý zákon, aby vznikal ako akýsi prílepok v poslednej chvíli. Môže mať závažné dôsledky na podnikateľskú sféru," povedal poslanec za SDKÚ〜 Pavol Frešo. Za tým, že zákon prešiel, je podľa neho koaličná väčšina. Riešenie vidí v ďalšej novele.
S tým súhlasí aj nezávislý poslanec Zsolt Simon. Kto to bude znášať v prípade skrachovaných poľnohospodárskych družstiev či štátnych podnikov, pýta sa. Nepozdáva sa mu ani obhajoba novely eurofondmi: „O tie sa budú môcť uchádzať iba tí, čo sú zapísaní v registri environmentálnych záťaží." A tam je veľmi málo firiem, povedal Simon.
