BRATISLAVA. Vláda nemá príliš veľké odhodlanie šetriť. Zatiaľ totiž stále hovorí len o škrtoch v kapitálových výdavkoch a vo verejnom obstarávaní. Tomu, že by zmenila takzvané obligatórne výdavky, teda také, ktoré sú naviazané na rôzne zmluvy alebo vyplývajú zo zákona, sa zatiaľ nevenuje. Pritom na ne ročne ide drvivá väčšina štátnych peňazí.
Betónové výdavky
Ak chce vláda skutočne a dlhodobo šetriť, musí sa podľa ekonóma MESA 10 Jána Marušinca vybrať aj touto cestou, pretože obligatórne výdavky tvoria okolo 80 percent všetkých rozpočtových výdavkov. Škrty v tejto oblasti si však vyžadujú novelizáciu mnohých zákonov, ekonomické reformy či otvorenie viacerých zmlúv, napríklad o výkonoch vo verejnom záujme v doprave. Tento rok je v štátnom rozpočte asi 10 miliárd eur obligatórnych z vyše 12 miliárd celkových výdavkov.
Medzi obligatórne výdavky patria aj mzdy a odvody zamestnancov verejnej správy, sociálne dávky, poistné štátu za penzistov či za ženy na materskej, náklady na dlh či stavebná prémia.
„Je nevyhnutné ísť týmto smerom, pretože šetriť na ceruzkách, papieri alebo autách sa nedá donekonečna. Ak vláda nezačne robiť systémové opatrenia a neprelomí hradbu obligatórnych výdavkov, skôr či neskôr bude musieť dieru v rozpočte riešiť zvyšovaním daní," varuje vládu Marušinec. Kedysi šéfoval odboru rozpočtových analýz na ministerstve financií.
Premiér sa spolieha na celosvetové oživenie. Preto odkladá nepríjemné opatrenia. Ak sa jeho predpoklad nenaplní, koniec slepej uličky populistickej politiky vlády bude nadohľad. Čítajte viac v komentári Ivana Štulajtera: Záruky ako kŕkanie žiab
Jeden z mála zásahov do „zabetónovaných" obligatórnych výdavkov urobila predchádzajúca vláda. Mechanický systém prideľovania peňazí školám zmenila na normatívny, kde príspevok štátu pre školu závisí od počtu žiakov. Pri ich klesajúcom počte mnohé školy zanikli a štát ušetril. V niektorých prípadoch sa usporené peniaze rozdelili na zvýšenie platov učiteľov.
Podobné návrhy v súčasnosti nepredkladá vláda ani opozícia. „Aj opozícii chýba strategický program proti kríze. Preto nehovoria veci, ktoré by Ficovi ešte viac zvýšili preferencie, hoci by išlo o racionálne návrhy," myslí si politológ Miroslav Kusý. Medzi opozičnými poslancami sa hovorí, že jedným z úsporných riešení by napríklad bolo zrušenie vianočného dôchodku. No oficiálne vyjadrenia idú iným smerom. „Len v predražených tendroch príde štát v prepočte o 80 miliárd korún, tu by sa malo šetriť. Vianočné dôchodky sú to posledné, na čo by sa malo siahnuť," povedal poslanec SKDÚ Ivan Štefanec.
Poslanec KDH Július Brocka navrhuje zrušiť Fond národného majetku, prepustiť ľudí v Národnej banke, okresať jej bankovú radu, zrušiť rezervu predsedu vlády a siahnuť na výhody, ktoré majú v dôchodkovom systéme vojaci či policajti. „Súhlasíme s akýmikoľvek návrhmi na úsporu vo verejných financiách s výnimkou sociálnych výdavkov a spolufinancovania eurofondov," reaguje hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál.
Naplánovať sa dá hocičo
Verejný rozpočet však musí tento a nasledujúce dva roky čeliť oveľa väčším výpadkom než sú úspory z dielne opozície. Dokopy by najmä pre krízu mali verejné financie za tri roky prísť o vyše 10 miliárd eur. Premiér Fico na to v TA 3 reagoval vyhlásením, že v roku 2010 „sa prakticky zastavia výdavky, pokiaľ ide o verejné obstarávanie pre ministerstvá".
Aj takto chce dosiahnuť, že budúci rok bude schodok verejného rozpočtu nižší ako hrozivých 6 percent HDP, ktorý nás čaká tento rok. „Už v roku 2010 pôjdeme s rozpočtom, ktorý bude mať nižší deficit," povedal premiér. Marušinec príliš neverí, že sa mu to podarí dosiahnuť. „Naplánovať si môže hocičo, no realita bude zrejme iná."
Podľa autora daňovej reformy a šéfa strany Sloboda a solidarita Richarda Sulíka je najreálnejšou možnosťou, ako v štátnych financiách ušetriť, reforma dôchodkového systému a zavedenie odvodového bonusu, ktorý by nahradil niekoľko desiatok sociálnych dávok. Zavedením bonusu by štát ušetril tým, že by mohol prepustiť asi 10tisíc ľudí.
Ľudom sa zdá, že ceny klesli
Vnímaná inflácia dosiahla prvýkrát zápornú hodnotu. Podľa ministerstva financií však presvedčenie obyvateľstva o poklese cien môže byť pre ekonomiku aj negatívnym signálom.
BRATISLAVA. Inflácia vnímaná občanmi sa v máji tohto roku dostala prvýkrát do záporných hodnôt. Občanmi vnímaná miera inflácie pritom postupne klesá od leta minulého roka.
Podľa ministerstva financií však presvedčenie obyvateľstva o poklese cien môže byť pre ekonomiku do určitej miery aj negatívnym signálom. Odkladanie niektorých nákupov, ktoré by spotrebitelia ináč realizovali, z dôvodu očakávaného ďalšieho poklesu cien, môže dokonca prehĺbiť krízu. Takýto scenár však rezort financií zatiaľ neočakáva. „Situácia zatiaľ nie je vážna, pretože občania reagujú predovšetkým na zmenu cien pohonných látok a potravín, ktorých ceny sa v najbližšom čase pravdepodobne mierne zvýšia," konštatuje rezort financií v pravidelnej mesačnej správe o vývoji inflácie.
Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien na Slovensku podľa harmonizovaného indexu HICP pokračovalo v nastolenom trende spomaľovania a v máji sa harmonizovaná inflácia dokonca dostala na historicky najnižšiu úroveň - 1,1 percenta.
(sita)
