Ak bude chcieť vládny Smer zvýšiť dane z príjmu, v opozícii ani koalícii pochopenie nenájde.
BRATISLAVA. Priemysel stále padá a nezamestnanosť rastie rekordným tempom. Ruka v ruke s tým sa zväčšuje verejný dlh. Minister financií Ján Počiatek vyťahuje z rukáva nepopulárne zvýšenie daní.
Zatiaľ to nie je DPH ako v Maďarsku. Zamýšľa zvýšiť dane z alkoholu a hazardných hier. Ľudia s vysokými zárobkami majú dostať znova menej pre vyššie odvody.
- Viac textov o vývoji verejných financií na Slovensku nájdete tu - kliknite
- Má vláda odborné zázemie a odvahu na zvládnutie rastúceho dlhu? Čoskoro uvidíme. Minister financií už hovorí o vyšších daniach, jeho štátny tajomník o krvi a pote. Ale čo na to premiér? - Čítajte komentár Ivana Štulajtera
Náš daňový systém je podľa ministra vhodný len „do dobrého počasia“. Zvýšia sa aj ďalšie dane? „Nevylučoval by som nič. Ale je to všetko o prepočtoch, uvidíme,“ hovorí Počiatek.
Bude to mať ťažké. Proti zvyšovaniu daní z príjmov nie je len opozícia, ale aj časť koalície.
„Zvyšovanie daní a odvodov je deštruktívny ťah, ktorý nemá racionálne opodstatnenie. Rezervy treba hľadať v štátnej správe,“ odkazuje Počiatkovi koaličný poslanec za SNS Jozef Ďuračka.
Siahne na alkohol a hazard
Niekoľko rokov si jedno z najnižších daňových zaťažení v Európskej únii minister financií Ján Počiatek pochvaľoval. Zdá sa, že svoje nazeranie na našu daňovú sústavu prehodnotil.
V rozhovore pre Financial Times poukázal na to, že Slovensko má v pomere k veľkosti ekonomiky najnižšie dane v celej únii a „tento fakt budeme musieť v budúcnosti vziať do úvahy“. Táto budúcnosť nie je ďaleko. Minister už otvorene začína hovoriť o zvýšení daní.
Tlačí ho k tomu kríza. Zamrznutý zahraničný dopyt, ktorý odstavil veľkú čas našich podnikov, spôsobuje, že štátna kasa sa vyprázdňuje. Problémy firiem potvrdil včera aj Štatistický úrad – priemysel sa aj v máji medziročne prepadol o 24 percent.
Verejný rozpočet, do ktorého malo tento rok podľa pôvodných plánov vlády natiecť zhruba 25 miliárd eur, príde najmä pre krízu až o dve a pol miliardy. Budúci rok to bude ešte o miliardu viac a v roku 2011 ministerstvo financií očakáva výpadok príjmov až o 4,3 miliardy eur.
Siahnu do zlatej bane
Počiatek síce podobne ako premiér Robert Fico povedal, že daňové sadzby sa meniť nebudú, no priznal, že uvažuje o zvýšení daní z alkoholu a hazardných hier. Obe sú pre rozpočet zlatou baňou. Ľudia, ktorí pijú a hrajú, príliš nehľadia, koľko na to minú.
„V čase krízy je to spoľahlivý zdroj vyšších príjmov pre rozpočet. Problém závislosti to nerieši, ale peniaze sa od ľudí vytiahnu,“ povedal sociológ Ľubomír Falťan.
Počiatek pre Financial Times povedal aj to, že vláda uvažuje o zvýšení stropov pre platenie odvodov do Sociálnej poisťovne. Odvody by tak v desiatkach eur stúpli niekoľkým tisícom ľudí, ktorí zarábajú nad 2892 eur hrubého mesačne. Mierne by sa zvýšenie odvodov dotklo aj vyše stotisíc ľudí, ktorí zarábajú nad tisíc eur v hrubom. Nemocenské poistenie (1,4 percenta z platu) sa totiž zatiaľ neplatí zo sumy zárobku presahujúcej tisíc eur.
Ekonóm ČSOB Marek Gábriš sa obáva, že vláda nezostane len pri daniach z alkoholu a hazardu. „Nevidím tu ambíciu robiť zásahy do výdavkov, ale do príjmov. Je celkom možné, že vláda sa v budúcnosti uchýli aj k zvyšovaniu dane z príjmov, keďže diera v rozpočte sa dramaticky zvyšuje,“ povedal.
Opiera sa o skúsenosť z posledných troch rokov. Keď vláda potrebovala peniaze na priority, zvýšila dane alebo odvody. Oveľa menej peňazí získavala cez škrty výdavkov. Zaviedla napríklad takzvanú milionársku daň a zvýšila odvody pre ľudí, ktorí zarábajú nad 1800 eur hrubého mesačne.
Počiatekov hovorca Miroslav Šmál sa Gábrišove obavy snaží rozptýliť: „Neuvažujeme o zvýšení daňových sadzieb, môže však dôjsť k odstráneniu niektorých neopodstatnených výnimiek v daňových zákonoch.“ Rezort napríklad zvažuje zrušiť právo firiem dávať dve percentá z daní pre neziskovky. Takto by štát mohol ročne získať až vyše 33 miliónov eur.
Pohon na ďalšie dane bude ťažší
Ak by vláda, v ktorej by bol Smer, predsa len chcela v budúcnosti zvýšiť aj dane z príjmov, mala by to ťažké. Proti sú nielen opozičné strany, ale aj terajší koaliční partneri Smeru. „Prípadným zvyšovaním daní by vláda ekonomike určite nepomohla, skôr by ju dostala do väčších problémov,“ povedal poslanec SNS Jozef Ďuračka. Zväčšujúci sa deficit verejného rozpočtu je podľa neho pre Slovensko vážny problém, daňami by sa však hojiť nemal. „Zvyšovanie daní a odvodov je deštruktívny ťah, ktorý nemá racionálne opodstatnenie. Rezervy treba hľadať v štátnej správe.“
Aj podpredseda HZDS a štátny tajomník ministerstva práce Peter Sika hovorí, že strana nie je za zvyšovanie priamych daní. „No o nepriamych sa bude hovoriť na koaličných rokovaniach,“ povedal. Sika má však problém s vládnym návrhom zvýšiť strop na platenie odvodov: „Ak by sa na to pristúpilo, tak len v prípade, že dotknutým osobám by zároveň stúpli aj nároky na sociálne dávky, teda napríklad na penzie.“
Analytici: Štát by mal radšej viac šetriť
Vláda by mala pri znižovaní deficitu verejných financií pred opatreniami na strane príjmov uprednostniť škrty vo výdavkoch. Zhodujú sa na tom ekonómovia, ktorých oslovila TASR. "Nižšie dane viac prospievajú hospodárskej aktivite firiem v čase recesie a osobitne v takej otvorenej ekonomike, ako je slovenská," povedal pre TASR hlavný analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo.
Kým príjmy budú v tomto roku pravdepodobne na úrovni predvlaňajška, výdavky sú v porovnaní s rokom 2007 vyššie o 2,56 miliardy eur (77,12 miliardy Sk). "To bude potrebné zreálniť a pristúpiť k škrtom na strane výdavkov," dodal Vaňo.
Zreálnenie výdavkov štátneho rozpočtu a Sociálnej poisťovne odporúča Vladimír Baláž z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV). "Je potrebné aj pristúpiť k viazaniu výdavkov pre rozpočtové a príspevkové organizácie podľa aktuálneho vývoja príjmov a zvážiť plány na vyplácanie 13. dôchodkov," zdôraznil pre TASR. Podobný prístup by mal pretrvať aj pri zostavovaní štátneho rozpočtu na budúci rok, aj keď si Baláž uvedomuje, že to nebude jednoduché. "Rozpočet na rok 2010 treba nastaviť konzervatívne s rezervou na možný ďalší výpadok príjmov. Možno uvažovať o viazaní niektorých výdavkov v rozpočte. Treba však vidieť, že rok 2010 je volebný a škrty v rozpočte sa prijímajú veľmi ťažko," dodal Baláž.
To, že príprava štátneho rozpočtu na budúci rok bude ťažká, pripúšťa už aj minister financií Ján Počiatek. "Môžem povedať, že keď som videl tie prvé čísla, to bude naozaj asi veľký smútok na strane všetkých ministerstiev," povedal po dnešnom rokovaní vlády.
Deficit verejných financií by mal v tomto roku dosiahnuť približne 6 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je dvojnásobok maximálnej hranice povolenej európskymi rozpočtovými pravidlami.
Hlavnou výzvou bude preto konsolidácia verejných financií v ďalších rokoch. "Aj my musíme jednoznačne už v roku 2010 začať s relatívne radikálnymi škrtmi na strane výdavkov jednotlivých rezortov. Aj keď množstvo z nich je obligatórnych, nemenných a nespochybniteľne správnych," upozornil Počiatek.
tasr
