Priestor na šetrenie v štátnom rozpočte sa stále zužuje. Vláda totiž nemá odvahu siahnuť na takzvané obligatórne výdavky, ktoré sú naviazané na zmluvy alebo zákony. Takými sú napríklad štedré výsluhové dôchodky vojakov a policajtov.
BRATISLAVA. Ľudia z ozbrojených zložiek sú najmladšími penzistami v krajine. Najmladší z nich môžu byť v Kristových rokoch. Taký je systém.
V čase krízy, keď štátny rozpočet podľa odhadov ministerstva financií ročne stráca miliardy eur, ozývajú sa hlasy, že v tomto systéme treba urobiť poriadok. Štátnemu rozpočtu by to ušetrilo nemalé peniaze. Zároveň by sa tým do dôchodkového systému zaviedlo viac spravodlivosti.
Komentár Ivana Štulajtera: Šetriť na uniformách si prečítate tu - kliknite
V penzii za pätnásť
Vojaci či policajti bez ohľadu na závažnosť úloh, ktoré riešia, majú nárok na rôzne výsluhové dôchodky či nadštandardné péenky. Môžu napríklad po 15 rokoch služby skončiť a získajú nárok na výsluhový dôchodok. Ten je 30 percent z ich služobných platov a ak slúžia dlhšie, aj viac. Priemer výsluhových dôchodkov v armáde je 691 eur (20 817 korún) mesačne. U policajtov je to zhruba 500 eur (15 063 korún).
K podobným sumám sa tak môže dostať 33ročný „vyslúžilec“, ak do armády či polície vstúpil, keď mal 18 rokov. Po 15 rokoch môže odísť a začať pracovať inde, až kým nedovŕši dôchodkový vek. Získa tak aj normálny dôchodok zo Sociálnej poisťovne. Podobné výsady bežní ľudia nemajú. Na porovnanie, priemerný starobný dôchodok je u nás zhruba 336 eur.
Na výsluhové dôchodky nestačia peniaze, ktoré sa na osobitné účty odvádzajú z platov policajtov a vojakov. Skladajú sa na ne všetci daňoví poplatníci. Len vlani musel štátny rozpočet na výsluhové dôchodky a ostatné benefity prispieť vojakom až vyše dvoma miliardami korún (vyše 66 miliónov eur). V nasledujúcich dvoch rokoch by to malo byť ešte o niečo viac. Policajti vlani peniaze od štátu nepotrebovali. Boli však roky, keď od štátu na výsluhové dôchodky a ostatné benefity dostávali aj niekoľko stoviek miliónov korún.
Štedré péenky
Výhody majú policajti a vojaci, aj keď ochorejú. Na péenke dostávajú oveľa viac. Bežný občan má prvé tri dni 25 percent z platu, neskôr 55 percent. Strop jeho nemocenskej dávky je však obmedzený zhruba na 17 eur denne. Péenka tak mnohým ľuďom výrazne skresáva platy. Také obmedzenie ľudia v uniformách nemajú. U nich je péenka 100 percent z upraveného služobného platu.
Výsluhové dôchodky v súčasnosti poberá vyše 25-tisíc bývalých vojakov a policajtov či ich rodinných príslušníkov (sirotský alebo vdovský dôchodok). V armáde a polícii je pritom ďalších vyše 40-tisíc ľudí – potenciálnych kandidátov na výsluhové dôchodky.
Ak by sa parlament pokúsil zrušiť tieto výsady ozbrojených síl, či už tým, že by zmiernil valorizáciu výsluhových dôchodkov, alebo zrušil nárok na ne súčasným vojakom a policajtom, vyvolalo by to búrku nevôle. Nasvedčujú tomu reakcie dotknutých rezortov. „S uvedeným návrhom kategoricky nesúhlasíme,“ reagoval hovorca rezortu obrany Vladimír Gemela na otázku, aký je postoj ministerstva k začleneniu špeciálneho dôchodkového systému do klasického, v ktorom je väčšina ostatných občanov. Podobný názor má aj ministerstvo vnútra.
Štát v štáte
Expert na odvody zo strany Sloboda a solidarita Jozef Mihál považuje „sociálny systém ozbrojených síl za čiernu skrinku a akýsi štát v štáte, ktorý je voči bežným ľuďom veľmi nespravodlivý“. Myslí si, že cez výsluhové dôchodky či ďalšie výhody by nemali byť zvýhodňovaní všetci vojaci a policajti. „Systém treba zreformovať, výsluhové dôchodky zrušiť.
Finančne zvýhodnení, ale transparentne cez platy by mali byť len vojaci, ktorí idú na rôzne medzinárodné vojenské misie alebo iným spôsobom znášajú riziko, pracujú v ťažkých životných podmienkach a sú odlúčení od rodiny,“ povedal Mihál.
Politici majú z vojenských dôchodkov obavy
Do reformy dôchodkového systému ozbrojených zložiek sa politikom nechce. V hre sú totiž hlasy desaťtisícov voličov.
BRATISLAVA. Problém špeciálneho sociálneho systému vojakov a policajtov je politicky veľmi citlivý. Aj s rodinnými príslušníkmi totiž tvorí vyše 100-tisícovú voličskú základňu. To je dôvod, prečo sa politikom problém drahoty a diskriminácie systému príliš riešiť nechce.
„Financovanie sociálnych programov zostane zachované,“ povedal Miroslav Šmál, hovorca ministra financií Jána Počiatka (Smer). Šéf rozpočtového výboru parlamentu Jozef Burian tiež zo Smeru má trochu iný názor. Podľa neho je sociálny systém vojakov a policajtov neprehľadný a treba ho zmeniť. Určité výhody by však ľuďom v uniformách ponechal, no nie všetkým. „Mala by byť diferenciácia medzi tými, ktorí robia v nebezpečných podmienkach, a tými, ktorí sú väčšinou len v kanceláriách,“ povedal Burian.
Proti radikálnemu zásahu do vojenských a policajných penzií je exminister vnútra Martin Pado (SDKÚ). „Mal by existovať systém, ktorí by ľudí z ozbrojených zložiek určitým spôsobom zvýhodňoval, ale malo by to byť prehľadnejšie, ako je to v súčasnosti. Toto nie je šťastné riešenie.“
Ponechanie istých výhod pre policajtov a vojakov Pado bráni tým, že viacerí z nich pri práci nasadzujú život a nemajú napríklad ani volebné právo. Reforma ich dôchodkového systému by podľa Pada mohla verejným financiám priniesť „určité úspory“. Jeho stranícky kolega, exminister obrany Martin Fedor si myslí, že „zabetónovaný“ sociálny systém armády a polície sa dá zmeniť, len ak sa na tom dohodne koalícia s opozíciou. „Nevyhýbam sa otvoreniu tejto otázky, pretože záťaž na rozpočet je enormná. No nie som zástancom radikálneho riešenia,“ povedal exminister Fedor.
Podľa šéfa sociálneho výboru Jozefa Haleckého (HZDS) zatiaľ na podobnú reformu nie sú „vytvorené všetky predpoklady“. To si nemyslí Július Brocka z KDH, ktorý „zavedenie univerzálneho dôchodkového systému pre všetkých ľudí vrátane silových zložiek považuje za jedno z možných úsporných protikrízových opatrení vo verejnom rozpočte“.
Ľuboš Jančík
