Mestá a obce by pre krízu mali stratiť vyše 200 miliónov eur. Ministerstvo je k prípadným požiadavkám samosprávy rezervované, aj vláda má v rozpočte dieru.
BRATISLAVA. Starosta obce Rohožník Peter Švaral nočnú moru z krízy nemá. Nebral vlani ohľad na prognózy ministerstva financií a plán obecných príjmov na tento rok pre krízu zámerne podhodnotil.
Aj potom, ako ministerstvo zverejnilo v júni nové predpovede pre dane, v ktorých ráta s veľkým výpadkom, starosta zostáva pokojný. Pre opatrný prístup je rozpočet obce stále v pluse. „Vždy radšej rátam s menšími príjmami a rozpočet potom aj dvakrát upravím, akoby som to robil naopak.“
Po peniaze k Počiatkovi
Prognózy ministerstva sú pre obce dôležité. Plánuje v nich aj daň z príjmov, ktorá z väčšej časti patrí práve mestám a obciam. Tie by pre krízu mali tento rok prísť o vyše 230 miliónov eur (zhruba 7 miliárd korún). Včerajšie stretnutie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) s ministerstvom financií nič prevratné neprinieslo: pripravia sa prepočty, ako na tom mestá a obce naozaj sú, a zhruba o mesiac sa uvidí čo ďalej.
„Budeme sa snažiť časť výpadku v roku 2009 a 2010 naplniť tak, aby bol zachovaný štandard a rozsah kvality služieb vo verejnej správe,“ povedal po rokovaní podpredseda združenia Jozef Turčány. O konkrétnych opatreniach hovoriť nechcel.
Hovorca ministerstva Miroslav Šmál naznačil, že tento rok sa situácia obcí môže riešiť tak, že sa vytypuje skupina tých najohrozenejších, ktorým by štát finančne pomohol, napríklad cez pôžičku.
„Všetko je však otvorené, budeme analyzovať možnosti,“ povedal Šmál. Pripustil, že budúci rok by sa štát mohol vzdať aj svojho vyše šesťpercentného podielu na dani z príjmu fyzických osôb v prospech samosprávy. Mestá a obce by takto mohli získať k dobru vyše 80 miliónov eur.
Analytik Konzervatívneho inštitútu Dušan Sloboda mestám a obciam odporúča, aby rezervy hľadali u seba. „V prvom rade by mali šetriť. Ale rovnako ako štát to nerobia,“ hovorí Sloboda. Navyše, aj v čase krízy sa objavujú správy, že mestá predávajú majetok pod cenu. Napríklad mestská časť Bratislava Staré Mesto mala podľa poslanca zastupiteľstva Ondreja Dostála na nevýhodnom predaji nehnuteľností prerobiť vlani takmer sto miliónov korún.
„Keď predávajú prebytočný majetok, mali by ho predávať transparentne cez dražby a verejné obchodné súťaže. Získali by oveľa viac peňazí,“ povedal Sloboda.
ZMOS si však u prezidenta a následne v parlamente vyloboval zmenu zákona o majetku obcí a komunálni politici nemusia predávať majetok za najvyššiu možnú cenu.
Dane stopnú voľby
Úspory sa dajú dosiahnuť aj zavedením elektronického obstarávania tovarov a služieb. Mestá, ktoré to urobili, ako napríklad Šaľa, ušetrili na verejnom obstarávaní aj 20 percent.
Analytik MESA 10 Ján Marušinec zas priestor na zaplátanie diery v mestských rozpočtoch vidí v daniach z nehnuteľností. „Dane z nehnuteľnosti by sa mali zvýšiť bez ohľadu na to, či kríza je, alebo nie. Je to stabilizujúca zložka rozpočtov samospráv, ktorá nepodlieha výkyvom v ekonomike ako daň z príjmov,“ povedal.
Vláda by podľa neho mala zmeniť zákon tak, aby sa dane z nehnuteľností, ktoré sú u nás jedny najnižších v EÚ, platili z trhovej ceny nehnuteľnosti. Mestá a obce už aj v súčasnosti majú v daniach z nehnuteľnosti voľné ruky. Sadzby daní si môžu určovať samy.
Turčány zo ZMOS nevylúčil, že ak by sa rozpočty miest a obcí dostali do veľkých strát, zvýšili by dane z nehnuteľností.
Mestá zatiaľ o tejto alternatíve neuvažujú. „Neplánujeme budúci rok zvýšiť dane z nehnuteľností,“ povedala hovorkyňa bratislavského magistrátu Eva Chudinová. Podobné stanovisko sme dostali aj z Košíc.
Zvyšovanie daní z nehnuteľností v Bratislave, ktoré by mohlo naštartovať reťazovú reakciu po celom Slovensku, vylúčil aj poslanec mestského parlamentu Peter Lenč za KDH. „Výpadok príjmov sa mesto bude snažiť nahradiť šetrením výdavkov. Ak by to bolo nutné, urobil by sa presun z kapitálových výdavkov do bežného rozpočtu,“ povedal. Podobne zrejme zareagujú aj ďalšie mestá a obce, keďže budúci rok aj samosprávy majú voľby.
