Vláda plánuje postaviť byty pre nájomníkov v reštituovaných bytovkách. Má na to ísť vyše 70 miliónov eur. Fico sa hnevá na Dzurindu, že to nechal naňho.
BRATISLAVA. Čo bude s nájomníkmi v bytovkách reštituentov a iných súkromných vlastníkov, sa podľa ministerky práce Viery Tomanovej rozhodne v auguste.
O možných náhradách ľuďom, ktorí si nemohli ako iní odkúpiť byt, kde bývali a hrozí im, že budú platiť vysoké trhové nájomné, včera začala rokovať vláda. Debatu však ministri prerušili, lebo sa nedohodli na termínoch zmien pri uvoľňovaní regulovaných cien nájomného.
Rezort výstavby vláde navrhol z viacerých možností ponúknuť nájomníkom náhradné bývanie v novopostavených obecných bytoch, na ktoré by dal peniaze štát.
Ak sa nájomníci odsťahujú, nič nebude brániť v zrušení regulovaného nájomného v súkromných bytovkách a vlastníci budú môcť voľne hospodáriť so svojím majetkom. Nájomníkom má zasa štát garantovať, že si novonadobudnutý nájomný byt budú môcť odkúpiť.
Vo vzduchu visí tisícka bytov
Podľa ministerstva výstavby bude treba postaviť zhruba tisíc nájomných bytov ako náhradu nájomníkom z reštituovaných bytov. Ministerstvo vychádzalo zo štatistík nahlasovania nájomníkov. Z verejných financií má na to ísť asi 73 miliónov eur. Náhradný byt majú dostať tí, ktorí nevlastnia primeranú nehnuteľnosť v okruhu 50 kilometrov od miesta, kde bývajú. Ale aj tí, čo nemajú iný majetok, ktorý by mohli predať a kúpiť si iné porovnateľné bývanie.
Premiér Robert Fico považuje návrh riešenia z dielne ministerstva výstavby za „kvalitný a koncepčný“. Spokojná je aj Tomanová: „Na koncepcii sme sa dohodli. Myslím si, že na budúci mesiac to už bude v poriadku.“
Pred Úradom vlády včera chýbali demonštranti zo strany nájomníkov. Podľa Kristiána Straku zo združenia Právo Staromešťanov na bývanie to bolo preto, že nestihli vybaviť povolenie na verejné zhromaždenie. „Aj keby sme tam boli, neprotestovali by sme. Nechceme legislatívny proces zastaviť,“ povedal.
Pripomienky chcú uplatniť pri príprave zmien v zákonoch, ktoré si vyžiada koncepcia. Nájomníci napríklad nesúhlasia s tým, aby sa ustúpilo od jednorazového odškodného. Najmä vtedy, ak sa nájomníci nechcú sťahovať do náhradného bytu.
Cena pri odkúpení nového nájomného bytu podľa Straku zrejme nebude zodpovedať cenám, ktoré ľudia pred rokmi platili mestám počas bytovej privatizácie. „Nefér“ sa mu vidí aj zohľadňovanie majetku pri prideľovaní náhradného bytu.
Odkladali to všetky vlády
Problém regulovaného nájomného v reštituovaných bytoch trvá od polovice 90. rokov. Väčšina ľudí si mohla bývalé štátne a neskôr obecné byty kúpiť za symbolické ceny. Podobnú výsadu však nemali nájomníci reštituovaných bytov.
Ukrivdení sú aj vlastníci bytoviek. Teda napríklad reštituenti, ktorým komunistický režim byty skonfiškoval, a štát im ich po roku 1989 vrátil späť. Ale aj s nájomníkmi, ktorí v bytoch bývali už dlhé roky. Tých nemohli vysťahovať a ani od nich pýtať primerané nájomné, ktoré by stačilo aspoň na základnú údržbu bytovky.
Právnici hovorili, že štát porušuje práva majiteľov bytov a núti ich, aby namiesto neho robili sociálnu politiku.
Podobne to bolo aj v okolitých štátoch. Český Ústavný súd už dvakrát rozhodol, že ide o porušovanie vlastníckych práv. Existuje aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva. Týka sa prípadu poľského vlastníka, ktorému dal za pravdu, keď rozhodol, že takýto stav je rozpore s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poľskej vláde nariadil, aby to napravila.
Protiprávny stav v bytoch s regulovaným nájomným Ficova vláda predĺžila v roku 2007, keď zrušila uvoľnenie cien nájomného, schválené Dzurindovou vládou.
Premiérovi to včera nebránilo povedať: „Osem rokov sme tu mali pravicovú vládu, ktorá tvrdila, že súkromné vlastníctvo je nedotknuteľné a vykašľala sa na to,“ povedal.
„Je to absurdné odbiehanie od problému, súčasná koalícia vládne viac ako tri roky. Ak je v tom problém, mali ho riešiť, a nie odkladať,“ povedal bývalý štátny tajomník ministerstva financií Vladimír Tvaroška.
