Ak vám neprišla výplata, opýtajte sa zamestnávateľa na dôvod. Potom je najlepšie zamestnávateľa vyzvať, aby mzdu vyplatil. Najlepšie písomne. Zostane vám dôkaz na súd, že ste sa snažili situáciu riešiť.
BRATISLAVA. Zamestnávateľ, ktorý nemá na výplaty, lebo je platobne neschopný, o tom musí zástupcov zamestnancov alebo priamo zamestnancov písomne informovať do desiatich dní.
„Za platobne neschopného je zamestnávateľ považovaný vtedy, ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu," povedala právnička Mária Šutková.
Okamžite skončiť a uvoľniť si ruky
Právnička hovorí, že v prípade, ak zamestnávateľ nie je v konkurze, no nevypláca zamestnancom mzdu, zákon mu neprikazuje, aby o tom zamestnancov vopred informoval. „Je to o korektnom vzťahu zamestnávateľa k zamestnancom," povedala Šutková.
Ak zamestnávateľ nevypláca zamestnancom mzdu napriek tomu, že k výplatnému termínu peniaze na výplaty mal, spáchal trestný čin.
Zamestnanci sa môžu obrátiť na políciu, no záruka, že peniaze potom získajú, to nie je.
Zákonník práce však dáva zamestnancom, ktorí nedostali výplatu, možnosť okamžite skončiť pracovný pomer.
Zamestnanec má možnosť okamžite skončiť pracovný pomer vtedy, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu alebo jej časť do 15 dní po uplynutí riadneho výplatného termínu.
Lenže peniaze ani okamžitým skončením pracovného pomeru zamestnanec automaticky nedostane, akurát mu vznikne nárok na náhradu mzdy za dva mesiace. „Má nárok na náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú lehotu dvoch mesiacov. Táto náhrada má povahu satisfakcie za to, že zamestnanec skončil pracovný pomer bez výpovednej lehoty," povedala Šutková.
Možnosť skončiť okamžite pracovný pomer má zamestnanec v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pomeru dozvedel, čiže keď uplynie 15 dňová lehota od nevyplatenia mzdy.
Peniaze až vďaka súdu
Ak zamestnávateľ nevyplatil zamestnancom mzdu, právnici odporúčajú: obráťte sa na súd. Ide o peňažnú pohľadávku zamestnanca voči zamestnávateľovi. Na súd sa musí obrátiť zamestnanec do troch rokov.
Ak zamestnanec okrem toho využil možnosť Zákonníka práce a okamžite skončil pracovný pomer, môže si uplatňovať voči zamestnávateľovi aj pohľadávku vo výške dvojmesačného priemerného zárobku. Okrem súdu sa môže zamestnanec obrátiť aj na inšpektorát práce.
„Predovšetkým by mal vyzvať zamestnávateľa, aby mu vyplatil mzdu, najlepšie písomnou formou. Tak bude doklad, že sa snažil situáciu riešiť," povedala hovorkyňa Národného inšpektorátu práce Slavěna Vorobelová.
Po neúspešnej výzve sa môže obrátiť na Národný inšpektorát práce, ktorý spravidla do 30 alebo 60 dní urobí vo firme inšpekciu.
Za porušenie Zákonníka práce môže zamestnávateľovi dať pokutu do 33 193, 92 eura (milión korún).
Ak majú inšpektori podozrenie, že došlo k trestnému činu nevyplatenia mzdy, postúpia inšpektoráty práce informácie orgánom činným v trestnom konaní.
„Aj keď inšpektoráty práce nariadia zamestnávateľovi odstrániť zistené nedostatky, prípadne mu uložia finančný postih, nezaručí to zamestnancovi vyplatenie jeho finančných mzdových nárokov," povedala Vorobelová. Opäť odporúča obrátiť sa na súd.
Odvody má zabezpečené
Každý zamestnávateľ je povinný platiť za svojich zamestnancom odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne.
Zamestnanec, ktorý nedostáva mzdu, nebude tým poškodený: nebude sa mu v budúcnosti krátiť ani dôchodok či iné nároky, ktoré mu zo sociálneho poistenia plynú.
„Neplatenie poistného zamestnávateľom nemá vplyv na nároky zamestnanca zo systému sociálneho poistenia a nezakladá mu ani povinnosť niečo doplácať namiesto zamestnávateľa," povedala Lýdia Výborná z odboru komunikácie s verejnosťou Sociálnej poisťovne.
Odísť skôr sa nemusí vyplatiť
Zamestnanec sa môže o odstupné pripraviť aj v prípade, že odchádza z práce po výpovedi, a podľa zákona by zvyčajne na odstupné nárok mal.
BRATISLAVA. Prepustený zamestnanec, ktorý dostal výpoveď, má zvyčajne po splnení podmienok nárok na dvojmesačné odstupné aj výpovednú lehotu. Sú však prípady, kedy to neplatí.
Pozor na nespokojnosť
Zamestnanec, ktorý skončí pracovný pomer výpoveďou, má nárok na odstupné presne podľa Zákonníka práce: Ak sa firma ruší alebo sťahuje, ak sa stal zamestnanec nadbytočný pre organizačné zmeny alebo zefektívnenie práce, ak sa zmenil jeho zdravotný stav a už nemôže vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak mal zamestnanec pracovný úraz či dostal chorobu z povolania, pre ktorú už nemôže svoju prácu robiť.
O odstupné sa môže pripraviť zamestnanec, ak ho zamestnávateľ za posledný polrok upozornil na to, že s jeho prácou nie je spokojný a písomne ho vyzval, aby nedostatky odstránil. Pri skončení pracovného pomeru dohodou nemusí byť uvedené, z akých dôvodov zamestnanec pracovný pomer skončil. „Ak zamestnanec chce získať odstupné, treba, aby v dohode bol uvedený niektorý z dôvodov skončenia pracovného pomeru ako pri výpovedi," povedala advokátka Daniela Ježová.
Výpovednú lehotu dodržte
Ak sa prepustený zamestnanec rozhodne, že do práce prestane chodiť pred skončením výpovednej lehoty, alebo ak si počas nej nájde inú prácu, môže o časť peňazí za toto obdobie prísť. „Ak zamestnanec prestane chodiť do práce skôr, ako uplynie výpovedná lehota, hoci aj o pár dní, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume priemerného zárobku zamestnanca za jeden mesiac.
Toto musí byť vopred písomne dohodnuté. No ak vtedy zamestnanec nepríde do práce posledných päť dní výpovednej lehoty bez ospravedlnenia, zamestnávateľ má nárok na peňažnú náhradu v plnej výške," povedala Ježová.
Ak je firma v konkurze
„V prípade nároku na odstupné pri firme, ktorá je v konkurze, sa odstupné tiež uspokojuje, ide však o veľmi neistý výsledok," dodáva právnik Dávid Štefanka.
Mzdy firmy v konkurze uspokojuje správca konkurznej podstaty až po speňažení majetku. „Ak pohľadávky nie je možné uspokojiť v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne. Zamestnanci by však nemali očakávať, že od vysoko zadlženého podniku dostanú peniaze v plnej výške," hovorí právnik.
Odo dňa, keď zamestnávateľ doručil na súd návrh na vyhlásenie konkurzu, môžu byť peňažné nároky zamestnancov vyplatené z garančného poistenia, ktoré musí firma platiť, alebo uspokojením pohľadávky v rámci konkurzu.
Najviac môže zamestnanec z garančného poistenia získať od 1. júla 2 169,10 eura.
Marcela Glevická
Advokát: Ide o viac zákonov
Advokát kancelárie e/n/w/c RADOVAN PALA hovorí, že nevyplácanie mzdy môže byť trestným činom. Občiansky spor o nevyplatené peniaze je od zisťovania, či sa to naozaj stalo, nezávislý.
Ak zamestnávateľ nevypláca mzdu, môže ísť o trestný čin. Mal by sa zamestnanec obrátiť na políciu?
Pri uvažovaní o trestnom čine treba byť opatrný. Aby sa stal trestný čin nevyplácania mzdy, musel by zamestnávateľ úmyselne nevyplatiť mzdy, aj keď má voľné peniaze, ktoré nepotrebuje nevyhnutne na prevádzku podniku. Tam môže nastať okolnosť, že zamestnanec sa poukazovaním na trestnú zodpovednosť snaží dosiahnuť, aby mu bola mzda vyplatená, pričom sa tým sám môže dopustiť trestného činu vydierania alebo krivého obvinenia.
Trestné právo neslúži na to, aby vylepšovalo subjektívnu pozíciu zamestnanca, ale na to, aby chránilo všeobecný záujem, aby zamestnávatelia riadne vyplácali mzdy. Domáhať sa svojho mzdového nároku prostriedkami trestného práva zväčša nie je najlepšie riešenie. Závisí to od množstva okolností."
Čo ak sa zároveň obrátim aj na príslušný súd s prípadom, že mi zamestnávateľ nevyplácal mzdu podľa Zákonníka práce?
Vo všeobecnosti vám to, že sa obrátite aj na orgány činné v trestnom konaní v občiansko-právnom spore o zaplatenie mzdy nepomôže. To sú dve rozdielne konania. Môžu byť začaté paralelne, ale sú na sebe nezávislé. Zamestnávateľ je takmer vždy osoba odlišná od tej, ktorá je trestnoprávne zodpovedná za nevyplatenie mzdy. V prípade právnickej osoby nesie trestnoprávnu zodpovednosť fyzická osoba, ktorá koná v jej mene. Táto osoba však zamestnancovi mzdu nedlhuje. Uplatnenie nároku na zaplatenie mzdy preto musí vždy smerovať proti zamestnávateľovi.
Ak podám trestné oznámenie, prípad nemusí skončiť pred súdom, trestný čin totiž nemusí byť zistený. Neoprávnené nevyplatenie mzdy znamená automaticky občianskoprávny nárok na jej zaplatenie, ale nezakladá vždy trestnú zodpovednosť. Posúdenie, či išlo o trestný čin, nie je na zamestnancovi, ale na orgánoch činných v trestnom konaní
Čo by mal urobiť zamestnanec, aby si zvýšil šancu pred súdom vymôcť nevyplatenú mzdu?
Ak zamestnávateľ riadne nevypláca mzdu z ekonomických dôvodov, spory nebývajú veľmi zložité. Ak zamestnanec riadne nastupoval do práce a pracoval, nie je ľahké to spochybniť. Chybou by bolo do okamžitého skončenia pracovného pomeru prestať riadne pracovať. Tým by zamestnávateľovi dával dôvod na skončenie pracovného pomeru, čím by zamestnanca „predbehol". Dňom, kedy zamestnanec, ktorý má na to nárok, oznámi okamžité skončenie pracovného pomeru, končí pracovný pomer. Oznámenie musí byť písomné a mal by postupovať tak, aby vedel preukázať, že si splnil všetky povinnosti, odovzdal všetky pracovné pomôcky a vyúčtoval všetky služobné cesty. V opačnom prípade by zamestnávateľ mohol pred súdom voči zamestnancovi vzniesť protinároky.Marcela Glevická
Psychológ: súd chce čas a nervy
Personálneho konzultanta a psychológa JIŘÍHO ŠUSTRA sme sa opýtali, prečo majú ľudia obavy zo súdnych sporov so zamestnávateľom a či si myslí, že by sa mali v prípade nevyplatenia mzdy súdiť.
BRATISLAVA. „Ruku na srdce, súdiť sa znamená maximálne si vyplniť voľný čas a rezervu nervov. Niekedy to znamená odradiť terajšieho zamestnávateľa od toho, aby ho v budúcnosti znovu do zamestnania prijal,“ povedal Šustr.
Hovorí, že iný názor na návrat k zamestnávateľovi, ktorý nevyplácal mzdu, by mal pravdepodobne človek, ktorý si hľadá prácu v Bratislave a človek, ktorý si hľadá prácu v malom meste, ako je napríklad Čadca. Variabilita pracovných miest v regiónoch nepustí.
„Platí to však aj opačne, zamestnanec sa môže vyhnúť zamestnávateľovi veľkým oblúkom. Ide o ekonomické a morálne protiklady,“ povedal.
V zákazníckom vzťahu, aj keď nie priamo zamestnaneckom, totiž môžu obaja zostať tiež po skončení zamestnania.
„Neodrádzam nikoho, aby sa obrátil sa na súd a hájil svoje záujmy, no keď si človek spätne spočíta, koľko dní ubehne od podania na súd, od rozhodnutia a vydelí ich sumou vysúdených peňazí, tak mu vyjde asi zaujímavé číslo. Míňať energiu, čas, treba aj pri hľadaní práce,“ povedal.Marcela Glevická
