BRATISLAVA. Kolotoč verejného dlhu sa po pokojnom období znovu roztáča. Pre krízu a neochotu slovenských vlád šetriť sa verejný dlh Slovenska môže do konca roku 2010 vyšplhať až na 40 percent hrubého domáceho produktu. Teda na rekordných 26 miliárd eur (786 miliárd korún).
Doba dlhová
Čo je verejný dlh Ide o sumu dlhov vlády, Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, samospráv, štátnych fondov a inštitúcií. Ak chce krajina prijať euro, nesmie mať dlh nad 60 percent HDP. Rozhodujúcim zdrojom verejného dlhu sú vládne rozpočtové deficity, ktoré vznikajú, pretože vlády neustále míňajú viac, ako získavajú z daní a iných zdrojov. Dlh vláda väčšinou spláca novým dlhom. Zo štátneho rozpočtu ide na úroky štátneho dlhu ročne v prepočte okolo 30 miliárd korún. Za posledných 15 rokov sme len na úroky minuli sumu, ktorou by sme mohli tento rok zaplatiť takmer všetky výdavky štátneho rozpočtu.
V zadlžovaní medzi „najúspešnejšie" patrí Ficova vláda. Keď sa dostala k moci, verejný dlh Slovenska sa pohyboval okolo 500 miliárd korún, na konci tohto roka by to podľa ekonóma UniCredit Bank Jána Tótha mohlo byť v prepočte až zhruba 670 miliárd korún. Za necelé tri roky vládnutia tak na jedného obyvateľa stúpol verejný dlh o vyše 30-tisíc korún. Ak sa naplnia odhady ekonómov, zadlženie počas Ficovej vlády stúpne o vyše 50-tisíc korún na hlavu. Dzurindova vláda pritom za osem rokov vládnutia urobila dlh necelých 45-tisíc korún.
Ide o orientačne prepočty, pri ktorých sme vychádzali zo stavu dlhu na konci rokov.
Podľa ekonómov to mal Dzurinda ťažšie ako Fico. Aj jemu však vyčítajú, že zadlžoval krajinu aj v časoch, keď sa jej darilo. Ekonomika už aj počas Dzurindovej vlády rástla okolo piatich percent, napriek tomu vláda bola v mínuse. „Ani Fico ani Dzurinda v dobrých obdobiach nevytvárali rezervy na horšie časy," povedal ekonóm SAV Vladimír Baláž. Pripomína, že Dzurinda „musel robiť nepopulárne opatrenia, lebo zdedil ekonomiku v zlom stave". V začiatkoch prvej Dzurindovej vlády zúrila vo svete aj finančná kríza, ktorá mala pôvod v Ázii a Rusku.
Do strednej a východnej Európy chodilo menej zahraničného kapitálu, nezamestnanosť bola aj vyššia, z daní štát inkasoval menej. „Na začiatku vládnutia to mali dzurindovci oveľa ťažšie ako ficovci," hodnotí Baláž.
Podľa Tótha bolo za Dzurindu pozitívne, „že vláda sa zaviazala používať zdroje z privatizácie na splácanie dlhov. Tie významne pomohli znížiť dlh rozšafnej hospodárskej politiky, ktorá tu bola do roku 1998".
Vina u Dzurindu aj u Fica
Za vinu obom vládam Baláž kladie, že prakticky nič neurobili z vymožiteľnosťou práva, nereformovali prvý dôchodkový pilier, školstvo, zdravotníctvo a neusilovali sa zlepšiť podnikateľské prostredie tak, aby si firmy načas platili svoje záväzky. „Neochota robiť zmeny v týchto oblastiach, ktoré ročne vytvárajú desiatky miliárd dlhu, to je začiatok maďarskej cesty," varuje Baláž. Takisto je podľa neho luxus, ak štát v čase krízy vypláca 13. dôchodky či rozbieha výstavbu drahých štadiónov, hoci štátna kasa je v ťažkom mínuse: „Má zmysel sľubovať 13. dôchodky, keď nevieme, či máme na 11. a 12. dôchodky?" pýta sa.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Na to, aby sme sa vyhli maďarskej ceste, kde pre rozhadzovanie vlád a nárast dlhu musia teraz znižovať dôchodky aj platy, budú potrebné drastické škrty v rozpočte. A nebude to stačiť. „Obávam sa, že po voľbách bude musieť vláda zvyšovať aj dane, ak sa bude chcieť postaviť k rozpočtu zodpovedne," povedal Baláž.
