BRATISLAVA. V utorok premiér Robert Fico predstavoval projekt na výstavbu Národného futbalového štadióna. Vláda naň dá takmer 70 miliónov eur, mesto Bratislava pozemky pod súčasným štadiónom Slovana.
Odkiaľ pochádzali vizualizácie štadióna, ktoré sa na vláde rozdávali novinárom, sa podarilo zistiť až včera. O stánok sa má z architektonickej stránky postarať ateliér Igora Palča. Súťažou však nemusel prejsť. Včera to povedal Štefan Šlachta, hlavný architekt mesta Bratislavy: „Samozrejme, nebola súťaž."
UFO nad Novým mostom či Kamzík budú mať v Bratislave mladšieho súrodenca. Jednou z dôležitých otázok je - kde sa vzal jeho otec? Čítajte viac v komentári Lukáša Filu: Z inej planéty
O architektovi na nový štadión sa podľa jeho slov dozvedel náhodne, v rozhovore. „Sú to verejné prostriedky, kde jednoznačne platí zákon o verejnom obstarávaní a tomu sa vyhlo mesto pri zimnom štadióne a teraz takisto pri futbalovom štadióne," povedal Šlachta.
Ako k zákazke prišiel samotný architekt, Palčo včera nepovedal. Investor ho totiž zaviazal mlčanlivosťou a on sa jej držal aj počas nášho rozhovoru.
Súkromník nemusí súťažiť
Tým investorom je akciová spoločnosť Národný futbalový štadión, ktorá donedávna chcela postaviť štadión za súkromné peniaze. Zišlo z toho. Investorom je tak najnovšie mesto Bratislava.
Predseda jej predstavenstva a zároveň prezident Slovenského futbalového zväzu František Laurinec včera povedal, že „všetko doteraz robila súkromná spoločnosť. Tá nemusí byť viazaná výberovými konaniami".
Mesto súhlasí
S Laurincom sa zhodla hovorkyňa bratislavského magistrátu Eva Chudinová. Nová súťaž sa tak podľa nej vypisovať nebude. „Keď budú projekty hotové, predsa ich nebudeme robiť od začiatku a platiť ich druhýkrát," povedala.
Pripravená je pritom už veľká časť projektu. Firma Národný futbalový štadión, v ktorej okrem Laurinca je aj Ivan Kmotrík, väčšinový majiteľ Slovana, o to totiž už dávnejšie požiadala J&T Real Estate. Vtedy sa ešte nehovorilo, že štadión zaplatí štát.
„Jedným z akcionárov spoločnosti Národný futbalový štadión je aj futbalový klub Slovan Bratislava, ku ktorému je vzťah skupiny J&T všeobecne známy. Celkom logicky nás ako developera akcionári oslovili so žiadosťou o spoluprácu pri príprave futbalového štadióna," povedal riaditeľ J&T Real Estate Pavel Pelikán.
Podľa neho teraz Národný futbalový štadión disponuje projektovou dokumentáciou pre územné rozhodnutie a čoskoro aj vydaným územným rozhodnutím. Teraz záleží na ňom a bratislavskom magistráte, ako s dokumentáciou naložia.
„Teoreticky sa môže stať, že nebude vôbec použitá a začne celý proces odznova. To znamená minimálne rok a pol tvrdej práce," povedal Pelikán. Materiál, ktorý vláda schválila, však počíta s tým, že celá projektová príprava zaberie desať mesiacov. Celý štadión sa má začať stavať v máji 2010.
Pôvodný štadión malo odkúpiť mesto Bratislava. Píše sa to vo vládnom materiáli, cez ktorý schválili dotáciu. Zatiaľ nikto štadión na búranie nekupoval ani nepredával.
BRATISLAVA. Projekt nového štadióna s kapacitou 22tisíc ľudí už má síce súhlas vlády, ale zďaleka nie je doriešený.
Vláda totiž vo svojom materiáli v minulom čase píše, že Bratislava získala od firmy Národný futbalový štadión stavby starého štadióna „a tým aj právo zbúrať ich a na pozemkoch postaviť nový futbalový štadión".
Pátranie po tom, koľko mesto za stavby zaplatilo, sa skončilo prekvapujúcim záverom. Zatiaľ sa totiž nepredávalo nič. „Čo sa týka odkúpenia stavieb, všetky podrobnosti budú ešte predmetom ďalších rokovaní," povedala hovorkyňa bratislavského magistrátu Eva Chudinová.
Jej slová potvrdil aj predseda predstavenstva Národného futbalového štadióna František Laurinec. „Budovy, ktoré sú na štadióne, zatiaľ nie sú predané. To je otázka rokovania s mestom a rozhodnutia akcionárov," povedal.
Laurinec tiež spresnil, že niektoré stavby patria aj Slovanu.
Vojtech Mikloš, člen predstavenstva futbalového klubu, včera na otázku, ktoré stavby na Tehelnom poli teda vlastní Slovan, odpovedal stroho: „Žiadne."
Aj keď sa do súťaže firma Ingsteel prihlásila sama a je prepojená s Váhostavom Juraja Širokého, Generálny investor je s ňou spokojný.
BRATISLAVA. Pri rekonštrukcii zimného štadióna Ondreja Nepelu nebola vláda taká štedrá ako pri „národnom" futbalovom. Aj napriek blížiacim sa majstrovstvám sveta v hokeji nezaplatí celú prestavbu. V septembri minulého roka však na ňu vyčlenila 40,5 milióna eur (vyše 1,2 miliardy korún), čo je viac ako polovica z predpokladanej ceny 74,882 milióna eur vrátane dane.
Súťažili sami
Stavbu realizuje spoločnosť Ingsteel. Vo verejnej súťaži, ktorú vyhlásil Generálny investor Bratislavy, bola jediným súťažiacim. Generálny investor od začiatku počítal s menším počtom uchádzačov, preto vyhlásil užšiu súťaž len pre piatich záujemcov. Mohli sa do nej však prihlásiť nielen jednotlivé firmy, ale aj združenia.
Podľa Jarmily Tvrdej, riaditeľky Generálneho investora, sa na súťaž pýtali viaceré firmy nielen zo Slovenska.
Nakoniec sa však prihlásila len firma Ingsteel. Tvrdá si myslí, že to ostatné firmy vzdali pre náročnosť projektu a krátkosť času na jeho realizáciu.
Prestavba sa totiž musí stihnúť do dvoch rokov. Podľa plánov by hlavná hala mala byť dokončená už v roku 2010. Do februára 2011 by mali byť otvorené tréningové haly s podzemnými garážami. S prestavbou pritom firma začala v apríli tohto roku.
Prepojenie so Širokým
Denník Nový Čas informoval, že Ingsteel je cez niektoré osoby prepojený s Váhostavom Juraja Širokého, ktorý je zároveň prezidentom Slovenského zväzu ľadového hokeja. Podľa obchodného registra sa takéto väzby dajú vystopovať cez Juraja Škorváneka a Antona Bezáka, ktorý vlastní Ingsteel.
Ani malý záujem o súťaž a ani pozadie firmy však Generálneho investora Bratislavy nepresvedčili, aby zrušil verejnú súťaž a začal nanovo. Nebol podľa neho na to čas a ani dôvod. Ak by sa súťaž opakovala, majstrovstvá sveta v roku 2011 by sa podľa nich v novej hale určite nestihli. Zároveň si Tvrdá spoluprácu s firmou Ingsteel pochvaľuje: „Zatiaľ jej to ide podľa harmonogramu a nemáme s nimi žiadne starosti."
Firma má so stavbou športových hál už viaceré skúsenosti. Stavali viacúčelovú Poprad arénu aj Sky boxy na štadióne v Bratislave. Skúsenosti so stavbou športových hál boli aj jednou z podmienok verejnej súťaže.
Záujemca musel preukázať, že v rokoch 2005 až 2007: „Uskutočnil minimálne dve stavby s rozpočtovým nákladom nad 100 miliónov korún v kategórii športové stavby, pri ktorých nosná konštrukcia prestrešenia je oceľová." Práve táto podmienka bola dôvodom diskusií o diskriminačnom nastavení súťaže.
Na slovenské pomery je totiž veľmi ťažko splniteľná.
