TREBIŠOV. Sociálnemu podniku v Somotore v okrese Trebišov hrozí, že po necelom pol roku zanikne. Úrad práce v Trebišove mu totiž doteraz nerefundoval mzdy. Ani včerajšie rokovanie medzi úradom práce a Yvesom Nicolasom Ogouom z Agentúry podporovaného zamestnávania nemá jednoznačný výsledok.
Riaditeľka úradu Jana Mondiková stále tvrdí, že agentúra nepredložila všetky potrebné doklady. „Zistili sme viacero nedostatkov v dokumentácii, ktorá je základným predpokladom, aby sme financie mohli refundovať.
Úrad má od doručenia dokladov 30 dní na ich overenie a ďalších deväťdesiat dní na refundáciu," povedala.
Úrad preveruje aj hospodárenie agentúry
Vedenie sociálneho podniku podľa jej slov „vyzvali telefonicky alebo mailom", aby odstránili nedostatky v dokumentácii. O sociálny podnik má úrad stále záujem, tvrdí Mondiková.
Predseda správnej rady Ogou zotrváva tiež na svojom stanovisku: Nejestvuje nijaký právny dôvod, aby finančné vyrovnanie meškalo. „V sociálnom podniku sme zamestnali tridsať ľudí, ďalších trinásť pracuje v agentúre. Aj my máme záujem o ďalšiu spoluprácu. Ďalšie dotácie z vlastných zdrojov sú pre nás finančne neúnosné," povedal.
Okrem nekompletnej dokumentácie úrad práce preveruje „niektoré informácie" o hospodárení. „Zo zákona sme povinní dohliadať na efektívne využitie zdrojov z Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu," povedala Mondiková.
Dnes príde od úradu do Somotora list
Včera sa ešte nevedela zaručiť, že úrad refunduje agentúre náklady vo výške niekoľkých desiatok tisíc eur v plnej výške. „Keď bude na to zákonný nárok, tak áno. Zajtra od nás dostanú písomné stanovisko," dodala Mondiková.
Ak správna rada agentúry nebude spokojná so stanoviskom úradu, je pripravená domáhať sa svojich nárokov vyplývajúcich z dohody aj súdnou cestou.
Štatút sociálneho podniku, ktorý zamestnáva znevýhodnených ľudí na trhu práce, získala Agentúra podporovaného zamestnávania v Somotore začiatkom tohto roka.
Vo februári uzavreli zmluvu s úradom práce v Trebišove o poskytovaní finančného príspevku.
Afričan učí ľudí v Somotore žiť
SOMOTOR. Yves Nicolas Ogou z Beninu žije v neveľkom dome uprostred Somotora. Obyvatelia dediny v susedstve Tokajskej vinohradníckej oblasti ho po dvanástich rokoch spolunažívania berú za svojho.
Exotický muž po štyridsiatke už dávno nie je čiernou ovcou či bielou vranou, za ktoré ho považovali, keď sa do obce priženil.
Je absolventom manažmentu a riadenia, odborník v oblasti asistencie, tvorbe a manažovaní európskych projektov. V dedine ho volajú Janko. Fotiť sa nechá, ale nie veľmi ochotne. „Mám obavy, že väčšina ľudí na Slovensku v súčasnosti nie je schopná akceptovať, že černoch z Afriky im chce pomôcť."
Pomoc najslabším a najzanedbanejším ľuďom považuje za svoje poslanie. Aj preto spolu s manželkou, ktorá je momentálne na materskej, založili v Somotore Agentúru podporovaného zamestnávania. „Keď už sa sociálnej práci nemôžem venovať v Afrike, robím to tu. Nikto nedostane nič zadarmo. Najhoršie je rozdávať nezamestnaným peniaze. Ľudí, ktorí sú dlhodobo bez práce, treba doslova naučiť pracovať a žiť. Aby sami za seba niesli zodpovednosť. Musia však dostať šancu!
Sociálny podnik v Somotore dával donedávna prácu 30 dlhodobo nezamestnaným. S viacerými museli rozviazať pracovný pomer dohodou. „Z úradu práce sme na mzdy a odvody dodnes nedostali ani cent.
Doslova úverujeme štát z projektov agentúry, ktoré generujú peniaze. Nedokážeme ďalej platiť toľko ľudí. Ostanú len toľkí, koľkých dokážeme uživiť," hovorí Ogou.
V utorok podpísali dohodu o skončení pracovného pomeru aj manželia Ildikó a Miroslav Váradyovci. „Neviem, čo budeme robiť. Konečne sme začali normálnejšie žiť," smutne vraví muž. Na svojho bývalého zamestnávateľa nepovie jediné zlé slovo. „Je to výborný človek. Robil, čo mohol, ale bez pomoci štátu si asi neporadí."
Starostka Silvia Stropkayová je sklamaná. Sociálny podnik obci s 30-percentnou nezamestnanosťou pomohol. Zamestnanci pracovali aj pre obecný úrad, chudobnú pokladnicu to však nič nestálo. Vyrábali zámkovú dlažbu na chodníky a autobusové zastávky, knižnica mala konečne stálu pracovnú silu, pomáhali pri murárskych, maliarskych a stolárskych prácach.
„Sociálny podnik je výborná myšlienka. Len realizácia je mizerná. Bez peňazí to jednoducho nejde. Nepoznám v širokom okolí človeka, ktorý by lepšie ovládal sociálnu prácu," povedala o Ogouovi starostka.
(sen)
