BRATISLAVA. Tu začali trolejbusy voziť ľudí už v rokoch 1904 až 1906 na linke Poprad Veľký Slavkov Starý Smokovec na trati dlhej 11 km. Tatry sa vtedy právom hrdili prvenstvom, pretože prvý trolejbus na svete začal jazdiť iba o 4 roky skôr. Trať viedla náročným terénom a vozidlá sa museli vyrovnávať aj s vrtochmi počasia, preto bola hromadná doprava trolejbusmi v Tatrách ukončená v roku 1906.
Trolejbusmi sa dá na Slovensku v súčasnosti povoziť v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Prešove a Žiline.
V Bratislave táto forma dopravy existuje od roku 1909. Prvú bratislavskú trolejbusovú trať otvorili 19. júla. Niesla názov Elektrická automobilová linka do Vydrickej doliny (na Železnú studničku). Dĺžka trate bola 5800 metrov, náklady na výstavbu tvorili 310.000 korún. Jazdilo na nej 7 trolejbusov, z toho štyri otvorené (letné), dva uzavreté a jeden nákladný. Trolejbusy jazdili v Bratislave 6 rokov. Potom bola ich prevádzka v roku 1915 zrušená pre nerentabilnosť. Opätovne začali fungovať v roku 1941. Prvé tri linky boli označené písmenami M, P a H. Keď liniek pribudlo, označovali sa číslicami. Trolejbusová doprava sa rozvíjala do roku 1960. Jej útlm v nasledujúcom období zvrátila až ropná kríza v roku 1990. Dnes majú Bratislavčania k dispozícii 10 trolejbusových liniek a jednu hybridnú, na ktorej od roku 2006 jazdia duobusy (nízkopodlažné trolejbusy s dvoma systémami pohonu, ktoré môžu jazdiť napájané cez trolejové vedenie a plynule aj pomocou dieselového agregátu na úsekoch bez trolejového vedenia). Uvažuje sa o predĺžení trolejbusovej linky z Trnávky na letisko.
V Banskej Bystrici sa prvý projekt zavedenia trolejbusov objavil v rokoch 1935 a 1937. K realizácii trolejbusovej dopravy došlo až v roku 1989, keď sa začala prevádzka prvej linky do Kremničky. Onedlho pribudlo ďalších 6 liniek. Do roku 1994 pokračovalo rozširovanie tratí. Ťažkosti s trolejbusovou dopravou sa vyhrotili na konci roka 2005, keď nezhody medzi mestom, prevádzkovateľom trolejbusovej dopravy Banskobystrickým dopravným podnikom a novým prevádzkovateľom banskobystrickej hromadnej dopravy spoločnosťou SAD Zvolen vyústili do zrušenia trolejbusovej dopravy v Banskej Bystrici. K jej opätovnému obnoveniu došlo po mnohých rokovaniach až 9. novembra 2007, keď do ulíc mesta vyšli trolejbusy na dvoch linkách.
Prešovské ulice brázdia trolejbusy od roku 1962. Projekt tohto druhu dopravy bol schválený v roku 1958. Ako prvá sa začala elektrifikovať linka č. 1, ktorá viedla z Nižnej Šebastovej cez Šarišské Lúky do Prešova a ďalej do Solivaru. Aj keď výstavbu zdržali viaceré technické problémy, 13. mája 1962 sa na nej cestujúci mohli prvý raz odviezť trolejbusmi. V roku 1966 už trolejbusy premávali po Košickej, Sabinovskej, Budovateľskej a bývalej Gottwaldovej ulici. V prvej polovici 70. rokov došlo k predĺženiu tratí. Nové projekty tratí do okrajových štvrtí mesta sa už uskutočniť nepodarilo. Pod vplyvom lacnej ropy sa aj v Prešove začali presadzovať vo väčšej miere autobusy. Až keď cena ropy narástla, pristúpilo mesto v 90. rokoch k opätovnému elektrifikačnému programu. Ako prvé bolo v roku 1985 na sieť trolejbusovej dopravy pripojené Sídlisko III. Trolejbusy dosiahli väčšinový podiel na výkonoch MHD na území mesta Prešov po roku 1992, keď bola zavedená trolejbusová doprava aj na najväčšie sídlisko Sekčov. V budúcnosti sa počíta s rozširovaním ekologickej trolejbusovej dopravy na sídlisko Šváby a druhým prepojením centra mesta so sídliskom Sekčov po Rusínskej ulici.
Trolejbusovú dopravu v Košiciach tvorí jedna trať s dĺžkou 33 km. O jej vybudovaní sa rozhodlo v prvej polovici 80. rokov. Budovanie prvého úseku na trase Dargovských hrdinov Mlynská bašta sa začalo na počiatku 90. rokov. Prvý trolejbus vyšiel na skúšobnú jazdu 2. septembra 1993. Prvá trolejbusová linka bola označená číslom 70 a začala premávať 27. septembra 1993. Od roku 1995 je sprevádzkovaný úsek Mlynská bašta - Námestie osloboditeľov, od roku 1998 sa jazdí na Sídlisko KVP a o rok neskôr sa sprevádzkovala krátka odbočka do Myslavy.
V meste Žilina začali trolejbusovú dopravu budovať v roku 1992, pričom prvú linku na 10 kilometrov dlhej trase prvej etapy z mesta na sídlisko Vlčince spustili v roku 1994. Druhá etapa sa začala v roku 1998. Jej cieľom bolo vybudovať trolejbusovú trasu s ukončením na konečnej otočke na sídlisku Hájik. V rámci celej stavby sa vybudovali trolejbusové trasy obojsmerného vedenia s celkovou dĺžkou približne 20 kilometrov ako aj depo s kompletným zázemím. Celkové náklady na výstavbu trolejbusovej dopravy v Žiline vrátane trolejových vozidiel presiahli 800 miliónov korún. V roku 2007 sa pristúpilo k novému trasovaniu trolejbusových liniek, do ktorého sa premietla predovšetkým požiadavka zhustenia intervalov niektorých liniek a spojenia sídlisk s centrom mesta, nemocnicou, školami a obchodnými centrami bez prestupovania. zdroj: historickevozidla.mypage.cz, referaty.atlas.sk, www.dpmp.sk, www.dpmz.sk, www.pluska.sk, ww.imhd.sk
