Tohtoročná úroda by mala byť vyššia ako vlani, ale naše ovocie stojí v skladoch.
BRATISLAVA. Úroda ovocia by mala byť vyššia ako vlani, a tak možno očakávať mierny pokles cien. Aj napriek tomu si slovenské ovocie nevie nájsť cestu do obchodov.
Definitívne výsledky budú známe až v októbri, no už dnes vládne medzi poľnohospodármi optimizmus. Tohtoročná úroda ovocia by totiž mala byť väčšia ako vlani.
Ministerstvo pôdohospodárstva očakáva o tritisíc ton viac jabĺk ako minulý rok. Urodilo sa viac aj čerešní, marhúľ a broskýň, sliviek bude asi toľko ako vlani. Zmariť tieto predpoklady by mohlo už len nepriaznivé počasie.
Výkup stagnuje
Hoci sa pre vyššiu úrodu očakáva aj mierny pokles cien, ovocie ostáva v skladoch. STV minulý týždeň informovala, že ho obchodníci neprijímajú, lebo sú viazaní dlhodobými zmluvami so zahraničím.
„Slovenský obchod nemôže čakať, aká bude u nás úroda, preto robí kontrakty na ročnej báze. Chceme predávať ovocie aj v januári, čo nám slovenskí výrobcovia nevedia ponúknuť. Nemôžeme povedať dodávateľovi zo Španielska, že v lete od neho nič nevezmeme, lebo máme slovenskú úrodu,“ vraví Jozef Orgonáš, generálny sekretár Zväzu obchodu a cestovného ruchu.
Hoci obchodné reťazce tvrdia, že sa snažia ponúkať najmä slovenské plodiny, ich podiel vo svojej ponuke nechceli bližšie špecifikovať. Predseda predstavenstva COOP Jednota Slovensko Gabriel Csollár prezradil, že u nich predstavuje podiel zahraničného ovocia približne 65 percent. So slovenskými ovocinármi pritom obchodujú prevažne na regionálnej úrovni.
Vysoká prirážka
Výkupné ceny ovocia sa pohybujú od 50 centov do jedného eura za kilogram. Kým sa však tovar dostane na pulty obchodov, zdražie o viac ako polovicu.
Podľa Mariána Vargu z Ovocinárskej únie je to neprimerané zvýšenie. Orgonáš mu oponuje. „Taká marža na rýchlo sa kaziaci tovar je viac ako primeraná. Dokonca si myslím, že je nízka.“
Pripomína, že obchodník musí dôkladne vyriešiť otázku dopravy a skladovania. „Obchodník si zarátava aj potenciálnu stratu,“ vysvetľuje Orgonáš.
Možnosti exportu
Varga povzbudzuje ovocinárov, aby pestovali plodiny vyššej kvality. Musia síce zafixovať každý strom, pripraviť kvalitnú výživu pôdy a zabezpečiť ochranu pred krupobitím a mrazom, čo môže až strojnásobiť náklady, ale vraj sa to oplatí.
„Kvalitnejšie ovocie sa dá lepšie predať, lebo v nižšej triede je podstatne vyšší konkurenčný tlak,“ vraví Varga, poukazujúc na pretlak lacnejšieho tovaru napríklad z Poľska.
Ovocím prvej akosti môžeme zaujať aj v zahraničí. Varga upozorňuje napríklad na úspech slovenských jabĺk Golden delicius v Taliansku, čo potvrdzuje aj ministerstvo pôdohospodárstva. Hovorca rezortu Stanislav Háber tvrdí, že vyvážame von až pätinu našej produkcie. „Tento rok sa dobre predávali čerešne a časť marhúľ. Problémy boli so slivkami, ktoré sa zase predávali lepšie v minulých rokoch.“
Orgonáš tvrdí, že v minulosti bol vývoz vynikajúco zabezpečený. „V súčasnosti sa centralizovaný výkup a distribúcia rozpadli a ide to individuálne,“ vraví. „Ak sa dokážu ovocinári združiť do jedného veľkého celku, ktorý bude robiť odbyt a nákup centrálne, je šanca, že sa presadia nielen doma oproti reťazcom, ale aj v zahraničí.“
Musí však výborne fungovať logistika a distribúcia, lebo napríklad broskyne musia byť na pultoch do 24 hodín od zberu.
Návrat k prírode
Podľa Vargu je najdôležitejšie, aby ľudia konzumovali ten typ ovocia, ktorý práve dozrieva. „Jahody nejeme vtedy, keď rastú. Sme ako z rozprávky o dvanástich mesiačikoch: chceme mať jahody vždy, aj keď nie sú. Naučme sa rešpektovať prírodu a konzumovať to, čo nám dáva a kedy nám to dáva, “ vraví Varga.
Podľa zistení Ovocinárskej únie už dnes deti ani nevedia, kedy ktoré ovocie dozrieva, lebo v obchodoch je počas celého roka.
Slovensko je príliš drahé
Liehovary a konzervárne vykupujú slovenské ovocie, ale menej ako zahraničné. U nás je podľa nich draho.
BRATISLAVA. Euro spôsobilo, že ovocie dopestované u nás je pre výrobcov pridrahé. Podľa Miroslava Gaššovica z Bošáckej pálenice je rozdiel v cene oproti zahraničiu 60 až 70 percent. Potvrdzuje to aj Štefan Gerlich, vedúci nákupu v konzervárni Novofruct. „Česko, Maďarsko a Poľsko sú naši partneri. Práve u nich euro ešte nemajú. Tým sa stávajú pre nás výhodnejší.“
V zahraničí kúpia lacnejšie
Lacnejší nákup zo zahraničia pripúšťa aj Stanislav Háber, hovorca rezortu pôdohospodárstva: „Domáca produkcia sa predáva tam, kde ponúkajú lepšiu cenu. Naše konzervárne často nakupujú lacnú produkciu z dovozu, niekedy na úkor kvality.“
Časy, keď sa v konzervárňach a liehovaroch spracovávalo kazové ovocie, sú podľa výrobcov dávno preč. „Ovocie sa rozdeľuje do troch kvalitatívnych tried. A tak ako obchod chce iba prvú triedu, aj výrobcovia ovocných džúsov alebo drení potrebujú špičkovú kvalitu,“ povedal Jozef Orgonáš zo Zväzu obchodu a cestovného ruchu.
Dlhodobé zmluvy
Firmy nakupujú ovocie prevažne zo zahraničia. Zo Slovenska pochádza približne 40 percent. Všetko však závisí od ceny a úrody. So zahraničnými poľnohospodármi pritom častejšie uzatvárajú dlhodobé zmluvy. Pre domácich zostávajú menšie zákazky. „Podľa toho, aká je úroda, robíme pred sezónou s dlhoročnými partnermi zmluvy. Väčšina z nich je zo zahraničia,“ povedal Gerlich.
Orgonáš práve pre zmluvy nevidí konzervárne a liehovary ako cestu z problému. Aj ony chcú mať podľa neho radšej istý dovoz zo zahraničia. Problém je aj v nižších cenách, za ktoré chcú vykupovať prvotriedne ovocie.
Niektoré firmy tvrdia, že sa spoliehajú len na trh a úrodu v danom roku: „Nemáme zmluvy, je to otázka trhu a dopytu. Podľa toho, aká je úroda, sa nám ozvú pestovatelia alebo ich kontaktujeme, čo by sme potrebovali,“ povedala Nadežda Demeterová z firmy Riso.
Filip Struhárik, Veronika Folentová
Zákazníci sú neslušní
Poľnohospodárom prekáža správanie sa ľudí k ovociu. Chcú ich vzdelávať.
BRATISLAVA. „Máme nevychovaných zákazníkov,“ myslí si Marián Varga, predseda Ovocinárskej únie. „Skúste sa postaviť do hypermarketu a pozrite sa, akým spôsobom sa zákazníci správajú.“
Ovocinári sú nespokojní, ako sa ľudia prehrabujú v ovocí, a preto vyčítajú obchodným sieťam, že ich nevychovávajú a prenášajú dôsledky ich správania na výrobcov.
„My tovar excelentne zabalíme a po dvoch týždňoch sa nám vráti humus,“ sťažuje sa Varga. „Keď je to raz živý materiál, nemôžeme s ním zaobchádzať ako s textilom.“ Podľa Vargu ostáva celý problém bez povšimnutia. Preto ovocinári prichádzajú s vlastnou osvetou. Na budúci rok chcú v spolupráci s Českou republikou a Európskou úniou pripraviť reklamnú kampaň. „Tento projekt by mohol byť pomerne zaujímavý a úspešný,“ myslí si Jozef Orgonáš zo Zväzu obchodu a cestovného ruchu.
Ďalším krokom má byť projekt ovocia na školách, ktorý by mal odštartovať v septembri. „Chceme, aby deti vedeli, že ovocie sa nerodí v debničkách, ale na stromoch,“ povedal Varga. „Keď to budú vedieť, budú s väčšou úctou siahať na ovocie a nebudú sa s ním cez prestávky obhadzovať.“ Varga si myslí, že prostredníctvom detí by sa dali vychovať aj samotní rodičia.
Filip Struhárik, Veronika Folentová
