BRATISLAVA. Návrh zákona z dielne Ministerstva financií (MF) SR o ochrane práv spotrebiteľa na finančnom trhu, ktorý sa nachádza v medzirezortnom pripomienkovom procese, spotrebiteľské organizácie hodnotia pozitívne.
Podľa výkonného riaditeľa Združenia slovenských spotrebiteľov (ZSS) Miroslava Tuláka je ochrana spotrebiteľa vo finančných službách veľmi závažnou vecou. "V súčasnosti sú spotrebitelia často vo veľmi zlej pozícii, takže už bolo treba niečo urobiť. Bude to administratívne aj finančne náročné a zaujímavé budú aj rozpočty," povedal Tulák pre TASR.
Riaditeľka Asociácie spotrebiteľských subjektov Božena Stašenková si myslí, že aktuálna situácia na finančnom trhu je pre bežného spotrebiteľa komplikovaná, dôsledkom čoho sú poškodené ekonomické záujmy spotrebiteľov často aj so sociálnymi dôsledkami pre celú spoločnosť.
"V našich poradenských centrách evidujeme sťažnosti na mnohé nebankové inštitúcie a poisťovne, ale dokonca aj na známe banky. Ak si banka za proces vymáhania pôžičky vo výške 800 eur (24.100 Sk) vyúčtovala od spotrebiteľky 900 eur (27.113 Sk), nemôže ísť o poctivý obchodný styk a dobré mravy. Bankový ombudsman, ktorého zriadila Slovenská banková asociácia (SBA), nemôže byť nezávislý. O jeho závislosti od zriaďovateľa sme sa presvedčili vtedy, keď sme riešili zamietnutú reklamáciu na banku, ktorá zaslala nepravdivé informácie o zmenách a s výpisom z účtov posielala aj neželané reklamy na hotel," uviedla príklad Stašenková.
Zákon ukladá aj zriadenie Úradu pre ochranu finančného spotrebiteľa a Národnej akadémie finančného vzdelávania ako centra školenia fyzických osôb, ktoré poskytujú služby na finančnom trhu SR. Inštitucionálny rámec tvoria aj existujúce orgány - Fond na ochranu vkladov a Garančný fond investícií. Koordináciu, riadenie a kontrolu bude mať v kompetencii Výbor pre ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu.
"V situácii, keď marketing ako správne alebo nesprávne informácie, rady či odporúčania môže významne poškodiť ekonomické záujmy veľkého počtu spotrebiteľov, je potrebné zabezpečiť vysokú garanciu kvality odbornej prípravy poskytovateľov finančných služieb," uviedla Stašenková.
Zatiaľ čo spotrebiteľské spoločnosti návrh nového zákona privítali, ekonómovia vidia situáciu triezvejšie. Podľa Pavla Kárásza by bola potrebná rozsiahlejšia diskusia o potrebe vzniku nových štátnych inštitúcií. "Aj keby inštitúcie prebrali kompetencie, ktoré stratila Národná banka Slovenska (NBS) po prijatí eura, je diskutabilné, či sú potrebné alebo nie. Finančný trh na Slovensku, podľa môjho názoru, nie je taký rozvinutý ako napríklad v Nemecku či Rakúsku a v súčasnej situácii treba s verejnými financiami narábať veľmi opatrne," spresnil Kárász.
Analytik Inštitútu pre ekonomické a spoločenské analýzy (INESS) Radovan Ďurana považuje vytvorenie dvoch samostatných inštitúcií za zbytočné bujnenie verejnej správy. "NBS, ktorá zabezpečuje dohľad nad finančnými trhmi, v spolupráci s existujúcimi organizáciami na ochranu spotrebiteľa môže potrebné funkcie zastať s nižšími nákladmi. Prípadne zabezpečovanie vzdelávacích funkcií mohlo byť obstarávané existujúcimi súkromnými inštitúciami," konštatoval Ďurana.
Ako jednu z priorít uviedol zrýchlenie práce súdov, ktoré sú podmienkou pre efektívne vymáhanie spotrebiteľských práv. Riešenie vidí aj v úprave vzdelávacích programov na stredných a vysokých školách.
Účinnosť zákona sa predpokladá od 1. januára 2010.
(1 EUR = 30,1260 SKK)
