BRATISLAVA. Výherné prístroje a videohry v minulom roku pohltili viac ako polovicu zo všetkých vkladov do hazardu. Ich obľuba môže súvisieť s tým, že od hráčov vyžadujú len veľmi malé vklady v porovnaní s výškou možnej výhry.
Čo je čo? Výherný prístroj – štandardný hrací automat určený pre jedného hráča. Kompaktné zariadenie, ktoré sa nepripája k žiadnemu „centrálnemu serveru“. Známe sú kotúčové a obrazové zariadenia. Videohry – hry, pri ktorých sú hráči pripojení terminálom na centrálny počítačový systém prevádzkovateľa. Každý hráč hrá svoju hru, hráči nemôžu hrať proti sebe. V hre nie je viditeľný rozdiel oproti výherným prístrojom, akurát sa výpočty nerobia v termináli, ale v centrálnom počítači.
Počet hier je navyše limitovaný len počtom mincí hráča. „V bežnom živote nemá každý možnosť po prehre, napríklad po strate práce, začať ihneď znova," hovorí sociologička Zuzana Kusá.
Zbohatnúť na automatoch sa však nedá. Už v samotnom systéme prístrojov je nastavené, koľko peňazí vložených do hier sa hráčom môže vrátiť. Podľa slovenských zákonov to môže byť minimálne 70 percent, v praxi to je však zväčša viac ako 90 percent. Preto niektorí hráči sledujú, na ktorých „automatoch" sa veľa hralo, ale výhra ešte nepadla. Tie sú pre hru zvlášť atraktívne.
Čím dlhšie, tým lepšie Deväťdesiatpercentný výherný pomer znamená, že viac ako deväť z desiatich eur, ktoré boli vložené do hry, sa hráčom v „globále" vráti. Hoci sa to môže zdať príliš štedré, potvrdzujú to tak prevádzkovatelia, ako aj štátne kontrolné orgány: „V dnešných časoch je taký trend, že výherný pomer je 93 až 96percentný," tvrdí Marek Krštenník, skúšobný technik z Technického skúšobného ústavu v Piešťanoch. Práve tento ústav kontroluje výherný pomer. Lákavý výherný pomer je nastavený tak, aby prinútil hráča hrať čo najdlhšie.
„Dobrý stroj je vtedy dobrý, keď sa na ňom zahrá čo najviac hier. Nemôžete hráča ošklbať za pätnásť minút, ale musíte mu postupne vyplácať výhry, aby ste ho prinútili pri automate sedieť," vraví Krštenník a dodáva: „Čím viac sa hrá, tým viac z toho má aj prevádzkovateľ."
Igor Vicel, konateľ spoločnosti Slov-matic, ktorá výherné stroje a videohry prevádzkuje, jeho slová potvrdzuje: „Výrobcovia automatov sa snažia, aby bol stroj čo najhravejší, pretože keď raz ľudia od stroja odídu, už sa k nemu nevrátia."
Na Slovensku je podľa evidencie ministerstva financií 21 tisíc výherných prístrojov a 6tisíc videohier. Vlani bolo do nich vložených viac ako 36 miliárd korún. Ak by bol výherný pomer väčšiny strojov na úrovni 95 percent, prevádzkovateľom hazardných hier mohlo pred zdanením ostať na účte viac ako 1,8 miliardy korún.
Výhernosť sa dá meniť
Výhernosť sa pritom dá meniť. Nie je to síce možné pri všetkých typoch strojov, ale ide to. „Automaty umožňujú nastavovať v servisnom menu výherný pomer, napríklad v tolerancii od 87 do 93 percent," povedal Krštenník.
Vicel však zdôrazňuje, že v praxi sa k žiadnym zásahom nepristupuje. Hráč je totiž veľmi citlivý, podvod by odhalil a k automatu by sa už nikdy nevrátil: „Potom ho môžete vymeniť."
Kríza hazard nezastaví
Od roku 2001 sa vklady Slovákov do hazardných hier strojnásobili. Minulý rok naň minuli viac ako 65 miliárd korún, ale vrátilo sa im len 48 miliárd. Štát, obce a prevádzkovatelia hazardných hier si tak rozdelili 17 miliárd korún.
Kusá si myslí, že ani kríza nedokáže zmeniť prístup ľudí k hrám: „Hazard je výnosným podnikaním, ktoré dáva nádej aj chudobným a neutralizuje ich frustrácie." Hazard podľa nej pre mnohých ľudí prináša vieru, že aj oni majú šancu „dožičiť si lepší život".
Herne zaplatia za videohry tisíce eur
Novela zákona o hazardných hrách zmení pravidlá prevádzkovania videohier. Môže zmenšiť konkurenciu medzi ich prevádzkovateľmi.
BRATISLAVA. Videohry sú v súčasnosti jedným z najrozšírenejších druhov hazardných hier. Len vlani do nich ľudia u nás vložili 11 miliárd korún. Na porovnanie, v číselných lotériách utratili niečo vyše päť miliárd korún.
Viac minuli vo výherných prístrojoch, a to až 25 miliárd korún. Rezort financií reaguje na nové trendy a v predloženej novele zákona o hazardných hrách plánuje zmeniť dane za videohry.
Podľa súčasnej právnej normy musia prevádzkovatelia odvádzať štátu 29 percent z peňazí vložených do hry. Po novom budú platiť paušál. Za rok musia daňovému úradu zaplatiť 4tisíc eur za každý jeden terminál.
„Zmena vyhovuje tak štátu, ako aj prevádzkovateľom videohier," tvrdí prevádzkovateľ bratislavskej herne, ktorý si neželá byť menovaný. „Keďže dnes sú odvody závislé od vkladov do hry, štát nevie, koľko na konci roku dostane do rozpočtu. Ale paušál mu garantuje stabilný príjem."
Úspešní prevádzkovatelia hazardných hier zároveň zistili, že odvádzať takmer tretinu z vkladov do štátnej pokladnice ich vyjde draho. „Pre nich by bol paušál výhodný, lebo by platili menej ako dnes," dodáva zdroj.
Priznáva tiež, že niektorí prevádzkovatelia, ktorí nemajú dostatočné zisky, budú musieť svoje videohry stiahnuť z trhu. Nezarobia si totiž toľko, aby mohli platiť štvortisícový paušál. V konečnom dôsledku tak môže dôjsť k zníženiu konkurencie na trhu.
Hovorca ministra financií Miroslav Šmál si nemyslí, že nové odvody výrazne zasiahnu do podnikania s videohrami. Podľa neho budú ich prevádzkovatelia platiť rovnako ako doposiaľ: „Suma bude pre väčšinu taká istá. Odvod bude rovnaký, len bude inak stanovený," povedal Šmál. Ministerstvo podľa neho len reaguje na zmeny v hernom priemysle a prispôsobuje im predpisy. S paušálom budú podľa Šmála povinné odvody prevádzkovateľov ľahšie kontrolovateľné.
Novela zákona, ktorá má zvýšením daní z hazardu pomôcť znížiť deficit verejného rozpočtu, mení viaceré odvody z hazardných hier. Podľa odhadov rezortu financií by zmeny mali v roku 2010 zvýšiť príjmy do štátneho rozpočtu oproti minulému roku o 7,6 milióna eur. Do rozpočtov obcí by malo prísť o tri milióny eur viac ako vlani. Novela už prešla pripomienkovým konaním. Vznesených bolo 60 pripomienok, z toho iba štyri boli zásadné. Žiaden štátny orgán nenavrhoval zmenu v nových odvodoch.
Filip Struhárik
