BRATISLAVA. Slovensko by mohlo byť jednou z cieľových staníc pre autá určené na zošrotovanie na nemeckom trhu, no napriek tomu ilegálne vyvezené za východné hranice. To, že by sa tu také autá už objavili, však zatiaľ nikto nepotvrdzuje.
Šrotovanie u nás sa kontroluje pomocou mesačných správ. „Spracovateľ starých vozidiel je povinný viesť evidenciu o spracovaní áut,“ povedla Dana Gregorová z tlačového oddelenia ministerstva životného prostredia. O kontrolu sa starajú aj obvodné úrady životného prostredia a Slovenská inšpekcia životného prostredia.
Preverovať šrotoviská, importérov i predajcov sa chystalo už od apríla aj ministerstvo hospodárstva. Dodnes však nijakú kontrolu neurobilo. Zodpovednosť za zošrotovanie áut majú podľa rezortu hospodárstva šrotoviská. Tie totiž „dobrovoľne prevzali na seba povinnosť zlikvidovať staré vozidlá úplne a kompletne,“ povedal Dárius Bošjak z komunikačného oddelenia ministerstva.
Zo šrotovísk sa predávajú len súčiastky
S pokusmi predať „zošrotované“ autá niektorým z našich autorizovaných šrotovísk či deväťročné a staršie autá privezené z nemeckých vrakovísk sa naše autobazáre zatiaľ nestretli. „Kupujeme autá na Slovensku, ktoré majú štátne poznávacie značky. Ak autá dovážame, tak sami,“ povedal Petr Plevač z autobazáru Darex. Podľa neho autá vyradené z evidencie, teda bez „ešpézetiek“ možno predávať len na súčiastky.
Rovnakú skúsenosť má aj hovorkyňa spoločnosti AAA Auto Erika Hettešová. „Zatiaľ sme sa nestretli s tým, že by nám majitelia šrotovísk takéto vozidlá ponúkali,“ povedala. Tvrdí, že všetky autá v tomto bazári prechádzajú kontrolou 107 technických parametrov a musia mať platné ŠPZ.
Podľa Hettešovej sa vyradené auto dá predať len s falošnými či kradnutými dokladmi. Odporúča preto kupovať ojazdené autá len u overených predajcov.
Pod dohľadom sú aj autá vykupované spoločnosťou Auto Valušek, tá sa pri výkupe ojazdených áut zameriava skôr na mladšie ročníky. Podľa Ivony Valuškovej sa firma nestretla s ponukou na predaj autosúčiastok zo zošrotovaných áut. „Tieto pokusy sa skôr objavujú v neznačkových servisoch, ktoré disponujú s neoriginálnymi náhradnými dielcami,“ povedala.
Predať auto už raz odovzdané na šrotovisku nie je možné ani podľa konateľa šrotoviska Auto – AZ s prevádzkou v Zohore Ľubomíra Farenzenu. „Pri cestnej kontrole by polícia ľahko zistila, od ktorého spracovateľa je,“ povedal. Sám sa pritom ešte s takým prípadom nestretol.
Vrakoviská môžu zo zošrotovaných áut predávať oficiálne len autosúčiastky. Zlikvidovanie vozidla totiž nemusí byť len spracovaním materiálu. „Šrotovisko prijaté autá buď spracuje na recykláciu, alebo na opätovné použitie. Závisí od nastavenia firmy,“ povedal Farenzena.
Predaj súčiastok zo zošrotovaných áut schvaľuje aj rezort životného prostredia. „Jedným z cieľov odpadového hospodárstva je predchádzať vzniku odpadov a obmedziť ich tvorbu,“ povedala Gregorová.
Web sa kontrolovať nedá
To, že inzeráty na súčiastky a výbavu z nemeckých áut sa objavili v inzerátoch online serveru bazos.sk, potvrdil jeho majiteľ Radim Smička. „Predaj náhradných dielcov z Nemecka zo šrotovného sme zaznamenali, ale je to v jednotkách kusov,“ povedal. No dajú sa skôr nájsť v susednom Česku ako u nás. To, či sa obchoduje aj s celými autami, však podľa Smičku ťažko zistiť, keďže „dovozca sa s tým chváliť nebude“.
Podobne to vidí aj manažérka portálu autobazar.sk Katarína Trnovcová. „Je problém jednoznačne identifikovať, odkiaľ vozidlo pochádza,“ povedala. V ich júlovej ponuke tvorili ojazdené autá staršie ako deväť rokov vyše tretinu. Podľa Martina Barborku z portálu autovia.sk sa u nich inzeráty na „nemecké vraky“ ešte neobjavili.
Nemecké šrotovné láka kriminálne živly
Šrotovné je jednoznačne najpopulárnejšie opatrenie berlínskej koalície. Na druhej strane je pozvánkou pre kriminálne živly, ktoré nelegálne exportujú údajne zošrotované autá
z Nemecka do Afriky a východnej Európy.
LUXEMBURG. Nemeckým ekonomickým hitom tohto roka je nepochybne šrotovné. Vláda ním subvencuje znefunkčnenie dvoch miliónov automobilov starších ako deväť rokov a kúpu takého istého množstva nových vozidiel za cenu zníženú o 2500 eur. Tú totiž kupec dostane od štátu.
Koalícia musela už pred časom zvýšiť objem peňazí vyčlenených na šrotovné z dvoch na päť miliárd eur. Dotácia na autá síce platí do konca tohto roka, ale podľa prognózy Christiana Huttera a Enza Webera z univerzity v Regensburgu je o šrotovné taký záujem, že vystačí nanajvýš do konca septembra.
Spolkový úrad pre hospodárstvo a vývoznú kontrolu uvádza, že o šrotovné zatiaľ požiadalo 1,7 milióna občanov. Dotáciu pritom môžu využiť dva milióny záujemcov.
Štát prišiel o vyše sto miliónov
Šrotovné je však populárne nielen medzi automobilistami. Laxné právne predpisy sú priam pozvánkou pre rôzne kriminálne živly, aby ho zneužívali na nezákonné obohacovanie sa.
„Hraničné kontroly už neexistujú a sfalšované technické preukazy sú hneď poruke,“ napísal Michael Bauchmüller v denníku Süddeutsche Zeitung.
Podpredseda Zväzu nemeckých kriminalistov Wilfried Albishausen odhaduje, že približne päť až desať percent všetkých starých vozidiel alebo aspoň ich funkčných častí, určených do šrotovného lisu, už previezli organizované bandy ilegálne do Afriky a východnej Európy. Doterajšia škoda pre nemeckých daňových poplatníkov sa podľa neho pohybuje okolo 125 miliónov eur.
Predseda Nemeckej ekologickej pomoci Jürgen Resch je ešte pesimistickejší. Šrotovné označil ako „podporný program pre organizovanú kriminalitu“.
Prikláňa sa skôr k desiatim percentám zneužitia šrotovného na ilegálny vývoz áut do zahraničia. Vinu na tom nesie podľa Rescha nemecká spolková vláda, ktorá „sa vzdala kontroly šrotovného“.
Vznikne špeciálna komisia?
Politici všetkých parlamentných strán ostro odsúdili zneužívanie šrotovného.
Spolkový minister financií Peer Steinbrück žiada prísnejšiu kontrolu a zhabanie nelegálnych príjmov priekupníkov. Predstaviteľ Kresťansko-sociálnej únie Hans-Peter Friedrich sa zase zasadzuje za „nemilosrdné prenasledovanie“ takýchto bánd. A slobodný demokrat Patrick Döring dokonca navrhuje zriadiť „špeciálnu komisiu pre šrotovné“.
Ján Šalgovič, čtk
