RIGA. Lotyšská ekonomika v 2. kvartáli medziročne klesla o 19,6 %, čo bol druhý najväčší prepad v rámci Európskej únie (EÚ). Príčinou je prudké zníženie maloobchodných tržieb a tržieb výrobného sektora.
Tempo prepadu ekonomiky sa teda ešte zrýchlilo. V 1. štvrťroku sa hrubý domáci produkt (HDP) krajiny znížil o 18 %. Dnes o tom vo svojom predbežnom odhade informoval lotyšský štatistický úrad.
Pokles ekonomiky bol síce najväčší od roku 1995, kedy sa začali zverejňovať kvartálne údaje o vývoji HDP, napriek tomu prekonal očakávania analytikov. V priemere počítali až 22-% pádom.
"Aj keď sú čísla zlé, nebudú potrebné ďalšie úsporné opatrenia než tie, ktoré sú už plánované," uviedol analytik Danske Bank Lars Christensen.
Lotyšsko ešte v roku 2006 patrilo medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky v EÚ. Teraz sa spolu so susednou Litvou zmieta v najhlbšej recesii. Vláda musela požiadať Medzinárodný menový fond (MMF) a EÚ o finančnú pomoc vo výške 7,5 miliardy eur (225,95 miliardy Sk).
"V západnej Európe sme ešte nikdy nezažili taký strmý pokles HDP, možno s výnimkou obdobia po druhej svetovej vojne," konštatoval Morten Hansen zo Štokholmskej ekonomickej školy.
Vláda už schválila redukciu rozpočtových výdavkov, vrátane zníženia platov štátnych zamestnancov a dôchodkov, aby splnila podmienky na uvoľnenie ďalšej tranže úveru od MMF.
Lotyši však majú v dôsledku týchto úsporných opatrení hlbšie do vrecka, čo viedlo k zníženiu spotrebiteľských výdavkov a následne poklesu výroby. Maloobchodný predaj v Lotyšsku sa v 2. štvrťroku 2009 znížil medziročne o 28,5 % a priemyselná produkcia klesla o 18,7 %.
Informovala o tom agentúra Bloomberg.
