V druhom štvrťroku sa slovenská ekonomika prepadla zhruba o päť percent. Prepad bol podľa nášho zdroja o niečo miernejší ako v prvých troch mesiacoch. Vtedy to bolo mínus 5,6 percenta.
BRATISLAVA. Trápenie slovenskej ekonomiky pokračuje. Kríza, ktorá ochromila spotrebu významných svetových ekonomík, od ktorých je Slovensko životne závislé, nám znovu „uštedrila“ päťku. Ekonomika v druhom štvrťroku klesla medziročne o vyše päť percent. Denníku SME to potvrdil dobre informovaný zdroj.
„Prepad by mal byť len o niečo nižší ako v prvom štvrťroku,“ povedal zdroj. V prvých troch mesiacoch roka sa hospodársky rast Slovenska znížil o 5,6 percenta. Prvý predbežný odhad ekonomického poklesu za druhý štvrťrok má Štatistický úrad zverejniť zajtra.
Pokles ekonomiky bude v druhom štvrťroku zároveň o niečo miernejší ako odhady slovenských bankových analytikov. Tí v priemere odhadujú prepad hrubého domáceho produktu o 5,7 percenta.
Dno je na dosah
V nasledujúcich mesiacoch sa podľa ekonómov má kríza v zahraničí, a následne aj u nás, zmierňovať. Vytúžené dno, keď už prestaneme padať, nás čaká koncom roka. Budúci rok sa už môžeme tešiť na ekonomický rast, hoci len mierny.
"Zlepšujúce sa nálady podnikateľov najmä v Nemecku, ktoré je naším najväčším obchodným partnerom, naznačujú, že negatívny vývoj západoeurópskych ekonomík by sa v letných a jesenných mesiacoch mohol zastaviť,“ povedal ekonóm UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. S odstupom troch mesiacov by sa oživenie malo preniesť aj k nám. Už začiatkom roka predpovedá Koršňák návrat ekonomiky k rastu.
To však ešte stále neprinesie vytúžené zastavenie nárastu nezamestnanosti a prepadu životnej úrovne. Z makroekonomických čísel sa ľudia budú môcť „najesť“ až v druhom polroku. „Nezamestnanosť nasleduje vývoj ekonomiky s určitým časovým odstupom,“ vysvetľuje Koršňák.
Zhruba v polovici roka sa podľa neho ocitne nezamestnanosť na svojom vrchole v okolí 13,5 percenta. To znamená, že bez práce bude u nás zhruba 360-tisíc ľudí, čo je o vyše 160-tisíc ľudí viac ako vlani v júni, krátko pred vypuknutím krízy. Potom by už nemala rásť, ale pozvoľna klesať.
Návrat na predkrízovú úroveň, čiže pod osem percent, však bude zdĺhavý. Koršňák očakáva, že nezamestnanosť sa tam ocitne až okolo roku 2013. „Na to, aby klesala nezamestnanosť, potrebujeme rásť minimálne trojpercentným tempom,“ povedal Koršňák.
Platy stúpnu, vláda pomastí
Pri platoch nebude návrat na predkrízovú úroveň až taký zdĺhavý. Tento rok platy u nás reálne v priemere klesnú, ale len o pár desatín percenta. Už na budúci rok majú stúpať rýchlejšie ako inflácia.
Platy neoživí len končiaca sa kríza, ale aj voľby. „Rast platov v ekonomike čiastočne ovplyvní zvýšenie miezd v štátnej správe, pretože nás čaká volebný rok,“ myslí si Koršňák.
Že sa už blížime ku dnu, to naznačili aj včerajšie čísla Štatistického úradu, podľa ktorého sa vývoz aj dovoz tovarov prepadol v júni o vyše 25 percent. Je to síce stále dosť veľa, ale výrazne menej ako v predchádzajúcich dvoch mesiacoch. A takýto trend má naďalej pokračovať. „V júli očakávame spomalenie medziročného poklesu vývozov aj dovozov,“ povedal ekonóm VÚB banky Martin Lenko.
Stále nie je jasné, ako na krízu zareaguje vláda v rozpočte. Verejné financie by mali pre krízu prísť na daniach a odvodoch tento rok o vyše dve a pol miliardy eur. Deficit by mal byť vyše štyri miliardy eur, čo je šesť percent HDP, teda výrazne nad trojpercentným stropom únie. Doteraz však vláda neprijala žiadne zásadné opatrenia na zaplátanie diery v rozpočte.
„Do 17. augusta predložíme vláde návrh rozpočtu na budúci rok a návrh zmien v tohtoročnom rozpočte,“ povedal Ján Onda z tlačového oddelenia ministerstva financií. Rezort už viackrát naznačil, že chce škrtať výdavky najmä vo verejnom obstarávaní.
