BRATISLAVA. Po banskom nešťastí v Handlovej sa začalo diskutovať o budúcnosti ťažby hnedého uhlia na Slovensku.
Jej obhajcovia si myslia, že v prípade zastavenia ťažby by okres Prievidza utrpel ťažkú ranu a viac ako štyritisíc ľudí by ostalo bez zamestnania. V okrese je len malá možnosť nájsť prácu pre toľkých ľudí. Úrad práce v Prievidzi eviduje už dnes takmer 7500 nezamestnaných.
Ministerstvo: baňu nedotujeme
Hornonitrianske bane, pod ktoré patrí aj baňa v Handlovej, sú súkromnou spoločnosťou. V minulom roku zamestnávala 4034 ľudí. Tí zarábali v priemere 769 eur mesačne. Firmu tak stáli viac ako 50 miliónov eur ročne.
Skoro dve tretiny z firemných osobných nákladov pritom dostáva spoločnosť od štátu. Ten do nej za minulý rok napumpoval viac ako 33,5 milióna eur. Ak by všetci zamestnanci ostali bez práce a štát by im rozdelil tieto peniaze, mohli by mesačne poberať 700 eur. To je viac ako priemerný plat, ktorý dostávali v roku 2007.
Ministerstvo hospodárstva pritom tvrdí, že spoločnosť nie je dotovaná: „Bane Handlová žiadne dotácie nedostávajú. Finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, ktoré sú v rámci štátnej pomoci poskytované, sú určené na sprístupnenie zásob a posledné môžu byť v zmysle príslušných predpisov poskytnuté v roku 2010," povedal Dárius Bošjak z komunikačného oddelenia ministerstva hospodárstva.
Približne 90 percent uhlia z Handlovej spaľuje elektráreň Nováky, ktorá to ma nariadené vládou na základe „všeobecného hospodárskeho záujmu".
Takto vyrobená elektrická energia je však drahšia, preto sa na ňu vo forme príplatkov skladáme všetci. Na jednu rodinu to podľa denníka Pravda vychádza ročne zhruba 120 eur. Vlani tak ľudia u nás odovzdali baniam zhruba 33 miliónov eur.
Dotácie deformujú trh
Vláda Hornonitrianskym baniam navyše vlani vyplatila pol milióna eur na otváranie nových ložísk. Firma pritom hospodárila so ziskom 2,2 milióna eur. Kryla ním však minulé straty.
„Dotácia vo výške 500-tisíc eur priamo baniam je absurdná," myslí si Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS). Finančná podpora ťažby hnedého uhlia podľa neho deformuje trh: „Keby sa nepredávala dotovaná elektrina, motivovalo by to nových investorov k vstupu na Slovensko.
Vláda však nielenže umelo udržuje neefektívnu produkciu elektriny, ale stimulmi podporuje bane v rozširovaní ťažby, na základe čoho možno očakávať aj nutnosť neefektívnej výroby," povedal.
Handlová o desať rokov skončí
Podľa odhadov bude všetko uhlie v Handlovej vyťažené o desať rokov. Preto by mal podnik pomaly znižovať počet zamestnancov, ktorý sa posledné štyri roky drží nad úrovňou štyroch tisícov. Analytici si myslia, že konzervovať tento stav nie je správne.
Už dnes pritom mesto pripravuje dlhodobé investičné plány, aby región o niekoľko rokov dokázal nahradiť výpadok v zamestnanosti. Vybudovalo priemyselný park a uvažuje aj o oživení cestovného ruchu. Počet ľudí, ktorí by mohli dostať prácu, ešte nie je známy.
Baník je málo zaujímavé povolanie
O prácu baníka má záujem málo ľudí. Bane v Prievidzi si pomáhajú prijímaním ľudí z cudziny.
BRATISLAVA. V Prievidzi, kde sídlia Hornonitrianske bane, do ktorých patrí aj Baňa Handlová, má z celkového počtu 7425 nezamestnaných o prácu baníka záujem len 67 uchádzačov. Z toho 41 z nich nemá na prácu kvalifikáciu. Pod zemou teda chce pracovať 26 ľudí s potrebnou kvalifikáciou.
Na nedostatok sa sťažujú aj bane. „Nedostatok kvalifikovaných baníkov z domácich zdrojov sme riešili zamestnaním zahraničných občanov z Rumunska," uviedli Hornonitrianske bane v svojej minuloročnej výročnej správe.
Celkovo bane v Prievidzi zamestnali minulý rok takmer 700 nových ľudí. Takmer 150 bolo z Rumunska. Aj napriek tomu celkový počet zamestnancov klesol o tri percentá. V podzemí pracovalo 2143 ľudí zo 4034 zamestnancov baní.
