Na budúci rok sú voľby a vláda chce robiť v rozpočte veľké škrty. Verí tomu málokto. Pochybnosti sa šíria aj zvnútra koalície. Ekonóm upozorňuje, že vláda odkladaním škrtov vystavuje ekonomiku rizikám.
BRATISLAVA. Vláda sa chystá na veľké škrty vo verejnom rozpočte. Premiér Robert Fico hovorí, že šetrenie sa nedotkne sociálnych výdavkov, ale inak bude drastické a pre ministrov „nie veľmi príjemné". V jeho línii ide aj minister financií Ján Počiatek. Ten včera ohlásil, že vláda prijíma „veľmi ambiciózny plán na konsolidáciu verejných financií".
Má to však jeden háčik. Šetriť sa začne až na budúci rok. Tento rok bude mať rozpočet rekordný deficit, ktorý má presiahnuť 4 miliardy eur (120 miliárd korún), teda vyše šesť percent HDP.
„Potreba revízie tohtoročného rozpočtu je viacmenej technická, pretože plánujeme zachovať súhrnné výdavkové limity ministerstiev na úrovni, na akej sú naplánované. Sme presvedčení, že rok 2009 je o stimulácii ekonomiky. Bolo nám vyčítané, že stimulačný efekt je nedostačujúci, o to paradoxnejšie by ho bolo zmenšovať," povedal Počiatek.
Halecký vláde neverí
Okrem opozície, ktorá neustále kritizuje, že vláda nechce šetriť, aby nestratila politické body, kritizujú vládu aj niektorí koaliční poslanci. Poslanec z SNS Jozef Ďuračka nedávno povedal, že „nemôže trvať stav, ktorý je, pretože doteraz s tým Počiatek nič neurobil". Včera však už ostrý nebol. Na otázku, čo hovorí na to, že vláda si odložila šetrenie až na volebný rok a či verí, že bude šetriť, keď to doteraz nerobila, odpovedal: „Ťažko vám k tomu niečo poviem, nebudem sa vyjadrovať."
Kritiku do svojich radov za to pustil poslanec za HZDS Jozef Halecký. Neverí, že vláda sa k šetreniu na budúci rok odhodlá, aspoň nie v jeho prvej polovici, keď budú parlamentné voľby. „Nie je to reálne," myslí si o ambícii vlády pustiť sa do drastických škrtov.
Minister Počiatek si pod drastickým šetrením v budúcom roku predstavuje, že z plánovaných kapitálových výdavkov zoseká 70 percent. Ak by to chcel dodržať, musel by rezortom zrušiť asi 1,7 miliardy eur plánovaných výdavkov (asi 50 miliárd korún). No bude to zrejme menej, lebo medzi kapitálovými výdavkami je aj veľa peňazí na spolufinancovanie eurofondov. Tie vláda krátiť nechce. Na budúci rok plánuje Počiatek deficit 5,5 percenta HDP, rok na to 4,3 percenta. Do troch percent, čo je strop únie, sa chce zmestiť v roku 2012.
Urobí sa to samo?
Aj politológ Miroslav Kusý sa na zámer vlády pozerá skepticky: „Zrejme si hovoria, že najdôležitejšie je vyhrať voľby, a potom sa uvidí. Chcú zrejme šetriť až po voľbách, pretože dovtedy to nepripadá do úvahy."
Podľa vyjadrení premiéra sa zdá, že vláda čaká, že kríza sa čoskoro skončí a lepšie časy jej do rozpočtu naženú stratené peniaze z daní.
„Fakt je, že sú tu pozitívne správy. Nie sme takí, že by sme teraz vyskakovali od radosti, ale sú tu pozitívne správy, čo je pre nás všetkých veľmi dôležité," povedal Fico. Na fakt, že z Nemecka či Francúzska, ktoré sú našimi významnými obchodnými partnermi, prichádzajú správy o zotavovaní ich ekonomík, poukázal aj Počiatek. To je aj dôvod, prečo vláda včera na jeho podnet odložila rokovanie o budúcoročnom rozpočte až na september.
„Posledné dáta nás oprávňujú k určitému optimizmu, a preto chceme finalizovať rozpočet až po najnovšej prognóze, ktorú zverejníme v septembri," povedal minister.
Keby vláda chcela, mohla by sa tento rok podľa ekonóma SAV Pavla Kárásza zmestiť s deficitom aj do úniou povolených troch percent HDP. „Nezačať šetriť už tento rok, znamená veľmi zlé východisko pre budúci rok. Je to zle aj pre obnovu hospodárskeho rastu po uplynutí globálnej krízy," myslí Kárász.
Zbytočným odkladaním znižovania deficitu už od tohto roka vláda podľa neho riskuje, že zhorší kredit Slovenska v zahraničí, čo „bude v budúcnosti zníži prílev zahraničných investícií na Slovensko a nezamestnanosť bude klesať pomalšie". Viac peňazí pôjde v nasledujúcich rokoch z rozpočtu na úroky z dlhu a „menej bude na potrebné výdavky v školstve či zdravotníctve," povedal Kárász.
