Vláda u nás s rozpočtom zatiaľ nič nerobí. Analytici sa domnievajú, že z nečinnosti ju môže zobudiť eurokomisia alebo neúspešné voľby.
BRATISLAVA. Negatívny príklad maďarského šafárenia v rozpočte, ktoré dostalo krajinu na pokraj bankrotu, už nepoužívajú ako výstrahu na politikov len ekonómovia na Slovensku. V Čechách s tým na politikov vyšiel minister financií úradníckej vlády Eduard Janota.
„Maďarská cesta je deficit okolo sedem či osem percent HDP. Ak neprijmeme žiadne opatrenia na strane výdavkov i príjmov, nepodarí sa nám zostaviť rozpočet s deficitom pod sedem percent,“ povedal v ČT24 Janota, ktorý krízovým plánom pre verejné financie zaskočil politikov.
Navrhuje v ňom napríklad zvýšiť DPH, zdvojnásobiť dane z nehnuteľností, viac zdaniť pohonné látky, znížiť podporu v nezamestnanosti či odložiť valorizáciu penzií. Tým chce znížiť budúcoročný deficit z hrozivých 230 miliárd českých korún (9 miliárd eur) na zhruba 156 miliárd korún.
Aspoň snaha
Hoci analytici v Česku tomuto návrhu veľké šance nedávajú, na Slovensku sme sa zatiaľ nedostali ani tam, kde sú Česi. Vláda ani ministerstvo financií dosiaľ nenavrhli nič, čo by signalizovalo, že chcú naozaj šetriť a rozptýliť pochybnosti o maďarskej ceste na Slovensku.
inister financií Ján Počiatek v súvislosti s budúcoročným rozpočtom hovorí o „veľkom smútku na strane všetkých ministerstiev“. Jeho podriadení spresňujú, že to bude znamenať, že rozpočtové výdavky budú v nasledujúcom roku nižšie ako v tomto. Ministerstvo tvrdí, že chce šetriť vo verejnom obstarávaní.
V čase pochybných tendrov ako nástenkový či na elektronické mýto, alebo lacný predaj emisný kvót pochybnej garážovej firme, kde Slovensko prichádza o desiatky miliónov eur, však ambície rezortu financií neznejú dôveryhodne.
Čo môže rozhýbať vládu, aby konala? Analytik Sevisbrokers Finance Vladimír Baláž si myslí, že trh zatiaľ vláde výstrahu v podobe vyšších úrokov na štátny dlh či neochoty bánk požičať jej peniaze zatiaľ nepošle. Náš verejný dlh je relatívne nízky, len okolo 30 percent HDP, čo nás v únii radí medzi tých lepších.
„Skôr je tu hrozba od eurokomisie, ktorá nás bude tlačiť, aby vláda obmedzila výdavky, ale hlavne, aby zvyšovala príjmy,“ myslí si Baláž. Slovenskú tento rok hrozí deficit verejných financií viac než štyri miliardy eur, čo je cez šesť percent HDP. Povolená hranica v únii sú tri percentá. Ak by sme sa ani po pokarhaní od eurokomisie nezlepšili, je tu riziko pokuty od Bruselu alebo obmedzenia eurofondov.
„V čase krízy je takáto nečinnosť vlády nepochopiteľná,“ myslí si ekonóm SAV Viliam Páleník. Uznáva síce, že vláda nemá veľa možností, ako bojovať s krízou, o to viac ho prekvapuje, že vláda nevyužíva peniaze z eurofondov, ktoré dostávame od únie prakticky zadarmo. „S vysokým schodkom vláda v kríze nič neurobí. Ak však nechce, aby ďalej rástol, treba začať čerpať eurofondy. Podporilo by to ekonomiku a zvýšilo daňové príjmy rozpočtu.“
Z nového sedemročného rozpočtu únie sme za dva a pol roka nevyčerpali ani pol percenta z toho, čo môžeme. Väčšina peňazí z únie išla na platy úradníkov, ktorí majú na starosti eurofondy, a na zbabraný nástenkový tender. „Chýba úprimná snaha čerpať eurofondy na dobré účely a to je zlá vizitka vlády,“ povedal Páleník.
Česi sa boja maďarskej cesty
Napriek tomu, že naša vláda zatiaľ za českou zaostáva, situácia nie je príliš ružová ani u susedov. „Janota sa pokúša nejakým spôsobom dostať najväčšie politické strany pod tlak a pripomenúť im, že situácia je kritická a treba niečo robiť,“ povedal politológ Jiří Pehe. Janotovmu plánu nedáva šancu na úspech.
Onedlho sú predčasné voľby a žiadna zo strán si voličov rozhnevať nechce. Ani potom zmenu nečaká. „Česká republika má od maďarskej cesty ďaleko, ale keď budeme pokračovať v súčasnom trende ešte niekoľko rokov, tak sa naozaj môžeme ocitnúť v podobnej situácii ako Maďarsko.“
Podobný názor má aj český ekonóm Pavel Kohout, ktorý označil Janotov plán za málo ambiciózny a tiež varuje pred maďarskou cestou. K situácii v slovenských verejných financiách povedal: „U nás je to rovnako zlé, možno ešte horšie.“
