BRATISLAVA. Štvorpercentný rast minimálnej mzdy je menej ako 8 percent, ale viac ako nič. Dá sa preto povedať, že spor o valorizáciu minimálnej mzdy medzi odbormi a zamestnávateľmi sa skončil nerozhodne.
Minimálna mzda by od budúceho roka mala byť 307,32 eura, čo je o štyri percentá viac ako v súčasnosti. Povedal to štátny tajomník ministerstva práce Peter Sika (HDZS).
Vláda tak nevyhovie ani odborárom, ktorí hovoria, že najnižší plat by mal stúpnuť o osem percent, ale ani zamestnávateľom, ktorí navrhujú jeho zmrazenie na súčasných 295,50 eura.
O novej minimálnej mzde vláda rozhodne najneskôr do 20. októbra. Paradoxom je, že kým podľa štátneho tajomníka je valorizácia minimálnej mzdy viacmenej jasná, premiér Robert Fico stále rokuje o najnižšom plate so zástupcami firiem. Dnešné rozhovory pritom neviedli k nijakému výsledku, no bude sa pokračovať.
Šéf Republikovej únie zamestnávateľov Marián Jusko, ktorý na rokovaní bol, vyjadrenia tajomníka Siku komentovať nechcel. „Nebudem komentovať tipy pána Siku. Dnes rokovanie bolo, dohodli sme sa, že bude ešte ďalšie." Nepovedal ani to, s akým návrhom prišiel na stretnutie premiér a k čomu dospeli.
Rozporný zákon
Sikovo vyjadrenie potvrdzuje, že vláda si neosvojila odborársky výklad zákona o minimálnej mzde. Ten hovorí, že ak sa firmy s odbormi na zmene minimálnej mzdy nedohodnú, rozhodne o tom nakoniec vláda, pričom zvýšenie minimálnej mzdy sa určí „najmenej vo výške súčinu platnej minimálnej mzdy a indexu medziročného rastu priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve". Priemerný plat u nás vlani stúpol o 8,1 percenta na 21 782 korún (723,03 eura).
Nasledujúce ustanovenie toho istého zákona to však spochybňuje tým, že „o sume minimálnej mzdy", teda nie o jej zvýšení, rozhodne vláda „najneskôr do 20. októbra". Má pritom prihliadať napríklad na stanoviská sociálnych partnerov či na „vývoj produktivity práce".
Odborári zákon čítajú tak, že minimálnu mzdu by mala vláda zvýšiť najmenej o 8,1 percenta na 319,50 eura. „Tak to hovorí zákon," povedal viceprezident KOZ Eugen Škultéty.
Zamestnávatelia aj v tomto zastávajú úplne opačný postoj. „Vláda nie je viazaná žiadnym vzorcom, môže minimálnu mzdu zvýšiť aj znížiť, o koľko chce," povedal Jusko. Tvrdí to aj prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Tomáš Malatinský.
Sikovo vyjadrenie zdupľoval aj hovorca ministerstva práce Michal Stuška, ktorý povedal, že rezort sa v právnom výklade prikláňa na stranu zamestnávateľov.
Odbory bojujú tradične za vyššiu minimálnu mzdu, argumentujúc, že je to krok, ktorý zlepší sociálnu situáciu zamestnancov.
Firmy tvrdia opak. „Zvýšenie minimálnej mzdy pôsobí proti tvorbe nových pracovných miest a podporuje rast nezamestnanosti," povedal Jusko. Ohrození nie sú len tí, ktorí pracujú za minimálnu mzdu, ale aj dlhodobí nezamestnaní bez kvalifikácie, ktorí si v takom prípade budú ťažšie hľadať prácu.
Zákon sa dá obísť
Odborník na mzdy Jozef Mihál (SaS) si myslí, že nárast najnižšieho platu podporí sivú ekonomiku. „Zvýšenie minimálnej mzdy bude nabádať firmy a ľudí, aby obchádzali zákon."
Firma môže podľa neho urobiť to, že zamestnancovi zmení mesačnú minimálnu mzdu na hodinovú. Dá mu pritom kratší úväzok, napríklad na šesť hodín, ale bude mu vyplácať pôvodnú minimálnu mzdu. „Je to tvrdé klamanie zákona, ale v praxi sa to využíva, pretože je to ťažko kontrolovateľné," povedal Mihál.
Ďalšou možnosťou je, že zamestnanec bude mať s firmou pracovnú zmluvu na polovičný úväzok a niektorú z dohôd. Zákon tým obíde a plat sa mu zvýšiť nemusí, navyše ušetrí mesačne niekoľko eur, o ktoré na druhej strane príde Sociálna aj zdravotná poisťovňa. Podobne sa môže firma so zamestnancom dohodnúť, že prejde na živnosť. Je tu aj štvrtá možnosť: firma plat prispôsobí vyššej minimálnej mzde, ale prepustí časť zamestnancov.
