Po necelých ôsmich mesiacoch je štátny rozpočet v deficite, ktorý je o 75 percent väčší, ako bol plán na celý tento rok.
BRATISLAVA. Koalícia vlani v parlamente presadila štátny rozpočet na tento rok so schodkom zhruba vo výške miliardy eur. Ku koncu minulého týždňa však už prevýšil 1,7 miliardy eur. Ekonómovia hovoria, že vinu na tom má nielen kríza, ale aj nečinnosť vlády. Tá nešetrí a robí neprehľadné tendre, v ktorých Slovensko prichádza o desiatky miliónov eur.
Kríza zamiešala karty najmä vo výbere daní. Katastrofálne je na tom daň z pridanej hodnoty (DPH), ktorá bola v minulosti pilierom rozpočtu. Za celý tento rok plánovala vláda získať z DPH zhruba päť miliárd eur. Zatiaľ nemá ani dve, hoci už z roka uplynulo takmer osem mesiacov. Výber DPH pritom výrazne zaostáva nielen za tohtoročným plánom, ale aj za vlaňajškom.
Kto by nevedel, ako vyzerá fiškálna tragédia, nech si pozrie slovenský rozpočet v polovici augusta 2009. Stĺpček Petra Schutza.
Nákupy vonku, autá a LCD
„Prejavujú sa v tom aj nákupy ľudí v zahraničí," povedal ekonóm UniCredit Bank Ján Tóth. Ľudia síce chodia do zahraničia menej ako začiatkom roka, ale „stále tento trend pretrváva".
Šéf bratislavského spotrebného družstva Jednota a člen predstavenstva COOP Jednota Slovensko Adrián Ďurček si nemyslí, že za slabým výberom DPH sú najmä nákupy v zahraničí. „V prípade bratislavského regiónu síce platí, že ľudia chodia vo väčšom nakupovať do blízkych mestečiek v Rakúsku a Maďarsku, no v celoslovenskom vyjadrení sú naše tržby blízko k obratom z minulého roka," povedal Ďurček.
Za prepadom DPH treba podľa neho vidieť skôr „pokles výkonov vo veľkých firmách a u ich dodávateľov v automobilovom a elektrotechnickom priemysle". Príčinu zaostávania výberu DPH vidí aj v zlom pláne.
„Kompetentní ho nadhodnotili a stále sa ide podľa starého plánu," kritizuje Ďurček to, že vláda zatiaľ neprehodnotila rozpočet. Ten totiž naplánovala na podmienky vysokého rastu, no ekonomika prudko padá.
Vláda sa chystá zmeniť tohtoročný rozpočet až v septembri. Podľa ekonóma SAV Pavla Kárásza rozpočet potrebuje tvrdé škrty, ktoré vláda zatiaľ nerobí. Neprekážalo by ani to, ak by sa škrtalo až na konci roka. V posledných troch mesiacoch totiž štát míňa najviac. Skúsenosti z minulých rokov hovoria, že vláda je za pár týždňov schopná minúť aj viac ako 1,5 miliardy eur. Kárász naznačil, že problém vidí v neochote vlády šetriť.
„Keby chceli, tak výdavky už škrtajú," povedal. Myslí si, že vláda by bez väčších problémov vedela stlačiť schodok verejných financií aj na tri percentá, čo je strop, ktorý povoľuje únia. Podľa vyhlásení premiéra Roberta Fica a ministra financií Jána Počiatka to však bude okolo šesť percent.
Počiatek nedávno naznačil, že šetriť sa má až od budúceho roka. Budú však parlamentné voľby, a tak tomu málokto verí.
Zlý signál pre ekonomiku
Hovorca rezortu financií Miroslav Šmál Počiatkove slová trochu koriguje. Tvrdí, že sa šetrí už aj v tomto roku. „V súčasnosti nepripravujeme ďalší mimoriadny balík úsporných opatrení, avšak aj naďalej sa priebežne snažíme dosahovať úspory v kapitálových výdavkoch a verejnom obstarávaní." O tom, kde konkrétne sa škrtá, však ministerstvo nehovorí.
„Nikto nevie, aké sú plány ministerstva ohľadne šetrenia. Tým vysiela do ekonomiky neistotu, čo je veľmi zlé," povedal Kárász. To, že vláda nešetrí, môže v budúcnosti podľa neho ekonomike uškodiť. „Znižuje sa budúca produkcia ekonomiky, neúmerne stúpa verejný dlh, čo bude mať vplyv na rast úrokov a zdraženie štátneho dlhu," vraví.
Aj Tóth tvrdí, že priestoru na šetrenie v rozpočte je veľa. „Treba znížiť taký typ výdavkov, ktorý je dôležitý najmä pre úzke záujmové skupiny, no už menej pre celú ekonomiku. Chýba snaha robiť verejné obstarávanie čo najlacnejšie." Napríklad pre drahý tender na elektronické mýto Slovensko prišlo zhruba o dvesto miliónov eur. Sporný predaj emisií firme Interblue Group pripravil daňových poplatníkov zhruba o 75 miliónov eur.
