Neochotu šetriť v štátnom rozpočte, ktorú vláda zdôvodňuje potrebou pomôcť ekonomike a ľuďom, ekonómovia považujú za výhovorky. Varujú, že v budúcnosti za to môžeme draho zaplatiť.
BRATISLAVA. Deficit štátneho rozpočtu sa rozrastá do obrovských rozmerov, no vláda s ním tento rok nemieni robiť nič. Zdôvodňuje to stratégiou únie, ktorá začiatkom roka tlačila členské štáty do ekonomických balíčkov a vyšších výdavkov.
Komentár Ivana Štulajtera: Muž na verande
Minister financií Ján Počiatek nedávno preto oznámil, že zachová výdavkové plány rezortov na tento rok a úpravu rozpočtu označil za „viac–menej technickú“. Argumentoval tým, že „rok 2009 je o stimulácii ekonomiky.
Bolo nám vyčítané, že stimulačný efekt je nedostačujúci, o to paradoxnejšie by ho bolo zmenšovať“. Oznámil, že doterajšie protikrízové opatrenia prinesú ekonomike fiškálny impulz, teda podporia dopyt ľudí a firiem v ekonomike, v rozsahu dvoch percent HDP (zhruba 1,3 miliardy eur). Pád ekonomiky má byť preto o percentuálny bod menší, ako by to bolo bez podpory vlády.
Maska a zvrátená logika
Ekonómovia to považujú za slabú útechu, ktorá ekonomike ani ľuďom príliš nepomôže. Skôr naopak, zvýši dlh štátu, čo neskôr priťaží. „Je to zvrátená logika, ide o zásah, ktorý prakticky nič nerieši,“ kritizuje ekonóm Volksbank Vladimír Vaňo.
Vláda svojimi výdavkami ekonomike aj tak nepomôže, pretože kríza dočasne obmedzila dopyt zahraničia po našich výrobkoch, ktorý sa štátnymi výdavkami nedá nahradiť. Vaňo radí, ťažké obdobie prečkať a popritom škrtať v rozpočte čo sa dá a zlepšovať podnikateľské prostredie. „Dve najdôležitejšie protikrízové opatrenia sú posilnenie konkurencieschopnosti ekonomiky a udržanie zdravia verejných financií,“ povedal.
Hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál vládne výdavky na podporu ekonomiky bráni slovami, že z balíka 332 miliónov eur išla „väčšina peňazí na opatrenia, ktoré zvyšujú konkurencieschopnosť – odvodová prémia či dočasné preplácanie odvodov firmám, ktoré nebudú prepúšťať ľudí“.
Analytik inštitútu INESS Juraj Karpiš je v kritike ešte tvrdší ako Vaňo: „Neschopnosť vlády reagovať na zhoršené ekonomické podmienky obmedzením neprioritných výdavkov by som nenazýval fiškálnym stimulom.“ Navyše, výskumy z minulosti nedokazujú pozitívny vplyv vyšších výdavkov vlády na ekonomiku, no „stimulačný efekt sa prejavil prevažne najmä pri znižovaní daňového zaťaženia“.
Analytik inštitútu Ineko Peter Goliaš zas tvrdí, že vláda slovami o fiškálnom impulze „zdôvodňuje nárast dlhu a maskuje vlastnú neochotu šetriť". Šetrenie totiž nie je populárne a „popularita je pre súčasnú vládu prednejšia ako rastúci dlh a prosperita budúcich generácií. O to viac, že sa blížia voľby“.
Môže to bolieť viac
Analytici si myslia, že rozhodnutie vlády zatiaľ nešetriť si môžu odniesť ľudia. Tvrdia, že pre jej nečinnosť môže v budúcnosti životná úroveň klesnúť výraznejšie. Vláda totiž bude pre krízu musieť škrtať tak či tak, no po budúcoročných voľbách to bude oveľa bolestivejšie.
Pre vyšší deficit a verejný dlh nám hrozí zníženie ratingu, čo predraží splácanie štátneho dlhu a bude menej peňazí na školstvo, zdravotníctvo, penzie či iné dávky. Môžeme sa napokon stať aj svedkami znižovania penzií, ako je to napríklad v Maďarsku či Lotyšsku.
Následné splácanie vysokého dlhu sa zrejme nezaobíde bez zvyšovania daní, čo môže spôsobiť, že zahraničné firmy budú u nás znižovať výrobu alebo odchádzať. Mnohí ľudia tak prídu o prácu. „Pre malú a otvorenú ekonomiku môže byť hra na učebnicový fiškálny stimul krátkozrakou stratégiou, ktorá v tom najhoršom scenári môže vyústiť do maďarskej cesty, na konci ktorej sú veľmi drastické opatrenia,“ povedal Vaňo.
Kliknite - obrázok zväčšíte
;)
