Premiér Fico sa teší z ekonomického rastu. Ekonómovia ho upozorňujú, že jedna lastovička leto nerobí a návrat na úrovne pred krízou potrvá roky.
BRATISLAVA. Slovensko rástlo v druhom štvrťroku najrýchlejšie v Európskej únii. Naša ekonomika si oproti prvému štvrťroku polepšila o 2,2 percenta. Z údajov, ktoré zverejnil štatistický úrad únie Eurostat, vyplýva, že nikto v únii na tom nebol lepšie ako my.
Ekonómovia varujú, že tento výsledok netreba preceňovať, nepovažujú ho za významný pozitívny signál do budúcnosti. Aj preto, že sčasti sa na ňom podpísalo, že vláda nechce tento rok v rozpočte šetriť a takisto šrotovné v Európe.
Oproti nim stojí premiér Fico. Ten cez víkend v STV povedal: „Pokiaľ ide o druhý štvrťrok, Slovensko malo v porovnaní s inými krajinami fantastický posun 2,2 percenta dopredu a mali sme prakticky jeden z najvyšších hospodárskych rastov v celej únii. To v poslednom čase málo zaznieva v médiách, lebo sa to nie každému hodí."
Niet čo oslavovať
Jediný spoľahlivý fakt, ktorý kríza podľa ekonóma ČSOB Mareka Gábriša ukázala, je, že slovenská ekonomika je veľmi závislá od západných trhov: v prípade ich veľkých problémov čakajú na nás veľké pády a naopak. „Z rastu v druhom štvrťroku by som nerobil žiadne ďalekosiahle závery. Nesvedčí to o tom, že kríza je zažehnaná, len to naznačuje, že nateraz sa situácia stabilizovala," povedal Gábriš. Nevylučuje, že na budúci rok by sa ekonomické problémy mohli znova prehĺbiť, ak sa ukáže, že za náznakmi zlepšenia u nás stoja len štedré balíčky európskych vlád. Odhaduje, že na budúci rok by sa miera nezamestnanosti mohla pohybovať okolo 13 či 14 percent. To je zhruba o 170-tisíc nezamestnaných viac ako vlani pred vypuknutím krízy.
Opatrný v hodnotení medzikvartálneho rastu je aj ekonóm Volksbank Vladmír Vaňo: „Neradno ho preceňovať pre niektoré jednorazové faktory a štatistické vplyvy." Upozorňuje, že ekonomickému rastu pomohla aj neochota vlády šetriť v rozpočte. „Keďže rozpočtové príjmy klesajú, je jasné, že to nie je udržateľné a bude musieť nasledovať rozpočtová konsolidácia: teda zvýšenie daní, výrazné škrty vo výdavkoch alebo kombinácia oboch opatrení," povedal.
Pre neochotu vlády šetriť v rozpočte, skončia verejné financie so schodkom asi 4 miliardy eur, teda zhruba 6 percent HDP. „To si v ďalších rokoch nemôžeme dovoliť, ak si chceme udržať dobrý rating a pozitívny obraz Slovenska v očiach zahraničných investorov," varuje Vaňo.
Štatistický doping
Pod vyše dvojpercentný rast sa podpísala aj štatistika. V prvom štvrťroku sme totiž padli najhlbšie - o 11 percent. Rast v druhom štvrťroku sa tak počítal z nízkeho čísla, čo výsledok zlepšilo. Pomohol aj klesajúci dovoz. „V druhom štvrťroku bol reálny pokles dovozu výraznejší ako vývozu. Preto sa naša obchodná bilancia mimoriadne zlepšila a výrazne prispela k výsledku v druhom štvrťroku," povedal Vaňo. Ani jeden z týchto faktorov neznamená, že sa zlepšila pozícia firiem či domácností.
Firmy sú v hodnotení situácie tiež opatrné. Prepad priemyselnej výroby oproti minulému roku sa v júli zmiernil, stále je však veľký. „Celková situácia v podnikateľskom sektore je taká, že dochádza k oživeniu, ale len k veľmi miernemu," povedal šéf Republikovej únie zamestnávateľov Marián Jusko. Varuje, že návrat na predkrízovú úroveň nebude jednoduchý a krátky, potrvá roky. „Záver na základe jedného čísla sa robiť nedá. Ak by ho niekto urobil, išlo by skôr o dojem," hodnotí rast z druhého štvrťroka Jusko.
Jeho slová potvrdzuje aj to, že ekonomika sa v druhom kvartáli medziročne prepadla o 5,3 percenta. V tomto prípade sme patrili v únii medzi tých horších. Naďalej rastie nezamestnanosť a reálny nárast priemernej mzdy sa spomalil na pol percenta. Ľudia na Slovensku v druhom štvrťroku priemerne zarábali 732,50 eura. Bez práce je u nás už viac ako 300-tisíc ľudí, nezamestnanosť sa dostala nad 12 percent, kým vlani o takomto čase to bolo menej ako osem percent.
