BRATISLAVA. V najväčšom slovenskom internáte, internáte Ľudovíta Štúra v Bratislave stojí ubytovanie pre jedného študenta v najdrahšej dvojlôžkovej izbe 75 eur mesačne. Priemerná cena za dvojizbový byt bez energií v bratislavskom širšom centre stojí oproti tomu mesačne 648 eur.
Za posteľ v košickom internáte zaplatí študent mesačne asi 40 eur. Dvojizbový byt bez energií v Košiciach stojí 625 eur.
Rozdiely v tom, koľko zaplatia študenti mesačne za internát a koľko za prenájom bytu, sú obrovské. Viac ako polovici študentov vysokých škôl však nezostáva iná možnosť, ako platiť za privát alebo bývať u rodičov, či dochádzať do školy.
Tisíce študentov navyše Ceny za lôžko v internátoch
Bratislava
Slovenská technická univerzita: samostatná izba: od 70,03 eura mesačne, dvojlôžková izba: od 59,41 eura mesačne. Ekonomická univerzita: samostatná izba od 54,77 eura mesačne, dvojlôžková izba od 39,83 eura mesačne. Košice
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika: dvojlôžková izba od 39,83 eura mesačne, trojlôžková: od 36,51 eura mesačne. Banská Bystrica
Univerzita Mateja Bela: dvojlôžková izba: od 49,79 eura mesačne, trojlôžková izba: od 46,47 eura mesačne. Trnava
Univerzita sv. Cyrila a Metoda: dvojlôžková izba: od 46,47 eura mesačne, trojlôžková izba: od 43,15 eura mesačne.
Zdroj: vybrané univerzity
Na Slovensku študuje na vysokých školách asi 130tisíc ľudí. Internáty majú kapacitu asi 48tisíc lôžok.
Napríklad na Univerzite Komenského v Bratislave študuje takmer 20tisíc študentov. Internáty pre študentov väčšiny fakúlt majú v Mlynskej doline. „Presné číslo, aký je tento rok pomer žiadateľov a tých, ktorých nemôžeme z kapacitných dôvodov ubytovať, zatiaľ nevieme. Ešte sa prideľujú internáty, a neviem ani, koľkí z dodatočne prijatých 5000 študentov tento rok budú ubytovanie žiadať," povedal riaditeľ internátov Ľudovíta Štúra Róbert Gula. Vlani sa o 6600 lôžok v Mlynskej doline uchádzalo asi 10tisíc študentov.
O ubytovaní sa väčšinou rozhoduje v júli na základe výsledkov prijímačiek u prvákov. U študentov vyšších ročníkov najmä podľa vzdialenosti trvalého bydliska. „Body za vzdialenosť tvoria asi päťdesiat až šesťdesiat percent bodov, ktoré môže študent získať. Zvyšné body sú za sociálne pomery, prospech či zdravotné dôvody," povedal Gula.
Kvestor trnavskej Univerzity sv. Cyrila a Metoda Gabriel Kubál hovorí, že sú na tom s kapacitou internátov ešte horšie. V internátoch vedia ubytovať asi 200 študentov. Ďalších asi 150 miest pre vysokoškolákov sa škole podarí zvyčajne získať v stredoškolských internátoch.
„Máme šancu ubytovať najviac všetkých prvákov," povedal Kubál. Hovorí, že študenti sa dozvedia, či internát dostali, asi v polovici letných prázdnin. Aké je presné číslo a koľko študentov dostane dodatočne ubytovanie, sa dozvedia asi v polovici septembra.
Internáty nie sú o trhu To, že niektorí študenti sa dozvedia o pridelení internátu až na jeseň, podľa ľudí z realitných kancelárií až taký veľký problém nie je. Za dva mesiace sa toho veľa v cenách prenájmov nezmení a väčšina študentov začína hľadať ubytovanie na privátoch aj tak až v auguste.
Študenti nezasiahnu ani do tvorby cien prenájmov. Martin Lazík z Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska hovorí, že príchod, ale aj júnový odchod študentov, sa každoročne opakuje a cenami bytov ani trhom nehnuteľností nehýbe. „Je to veľmi krátkodobé, to, čo v júni odišlo, sa, povedzme, teraz vráti, ale že by to ovplyvnilo vývoj cien, sa povedať nedá," povedal Lazík.
Vysvetlením podľa neho je to, že študenti, ktorí nedostali internáty, si väčšinou hľadajú byty nižšieho štandardu. „Dá sa povedať, že krátkodobo vychytajú z ponuky byty, ktoré sú najlacnejšie alebo najvýhodnejšie," povedal Lazík.
Pri internátoch sú zväčša zriaďovateľom vysoké školy. Preto sa ich ceny držia na relatívne nízkej úrovni. „ Je to veľká devíza vysokej školy, keď študent môže počítať s tým, že mu škola zabezpečí ubytovanie a nemusí investovať počas štúdia do prenájmu," povedal rektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika Ladislav Mirossay.
Ministerstvo školstva poskytuje vysokoškolským internátom dotáciu. Dosahuje výšku 102, 134 alebo 150 eur na ubytovaného študenta ročne. Líši sa podľa veku internátu, čím starší internát, tým vyššia dotácia. Do cien bytného ministerstvo nezasahuje.
Investora vyhnala kríza
Univerzity chcú stavať nové internáty. Vlastné peniaze v rozpočtoch nemajú, potrebujú teda investora. Stratové vraj internáty nebudú.
BRATISLAVA. Nízke kapacity internátov trápia aj ich zriaďovateľov. Rektor košickej Univerzity Pavla Jozefa Šafárika Ladislav Mirossay začal rokovať už pred dvoma rokmi s investormi o výstavbe nového internátu. V súčasnosti má univerzita s vyše 6000 študentmi asi 1800 miest v internátoch.
„S írskym investorom sme došli najďalej. Nákresy boli hotové, dohadovali sme financovanie a formu, akou budeme internát spravovať," povedal Mirossay. Teraz na nový internát nie sú peniaze. „Pozemok pri internátoch patrí univerzite. Chceli by sme ho využiť a hľadáme možnosť, ako by sme internát postavili a mohli ho vlastniť, ale napríklad niekoľko rokov splácať," povedal.
„So splácaním by pri internáte nemal byť problém. Tam je istý príjem, vieme, koľko ľudí môžeme očakávať, že bude mať záujem," povedal Mirossay. Tvrdí, že o výraznejšom zvýšení cien neuvažovali ani pri nových internátoch, pretože by boli kapacitne veľké a dokázali by si na seba zarobiť a zároveň by tam boli aj nadštandardné izby.
Róbert Gula z bratislavských internátov hovorí, že tiež uvažujú o výstavbe nových internátov. Dôležité je vyrokovať reálnu cenu. Projektovú dokumentáciu majú hotovú. Nový internát by mal priniesť ďalších 2000 miest, podľa predbežného rozpočtu by mal stáť vyše 26,5 milióna eur (800 miliónov korún). Marcela Glevická
Ak nezaplatíte nájomné za tri mesiace, zmluva sa končí
Majitelia nadštandardne vybavených bytov môžu žiadať depozit aj vo výške nájomného na pol roka. Je v záujme nájomcov, aby k inventáru priložili aj fotodokumentáciu, ktorá im pomôže v prípade, že majiteľ bude chcieť výšku vráteného depozitu krátiť.
BRATISLAVA. Ceny prenajímaných bytov oproti minulému roku klesli takmer vo všetkých mestách, kde sú univerzity. Skôr, ako sa začnú z nižšej ceny tohtoroční študenti bez internátu tešiť, mali by si uvedomiť, že k niekoľkým stovkám eur mesačne treba na začiatku pripočítať aj takzvaný depozit.
Nejde o províziu pre realitnú kanceláriu. Tú zvyčajne platí ten, kto sa na realitku obráti. Ak nájomca iba reaguje na ponuku, províziu platí ten, kto ponuku zadal. Depozit slúži majiteľovi bytu ako finančná zábezpeka.
Stav bytu zdokumentujte
Advokátka Hana Kováčiková hovorí, že depozit môže byť tým vyšší, čím dlhší je prenájom. Závisí aj od počtu ľudí, ktorí v byte bývajú, a tiež od vybavenia bytu. „Depozit môže byť vo výške jedného, dvoch nájmov, ale pri nadštandardne zariadených bytoch alebo dlhodobých prenájmoch aj polročného nájomného."
Zložený depozit prenajímatelia často započítavajú proti nájomnému za posledné mesiace, čo však môže byť nevýhodné pre majiteľa. Odporúča sa depozit vracať až po bezproblémových posledných mesiacoch pri skončení prenájmu.
Nájomcom Kováčiková radí, aby si skontrolovali inventárny zoznam vecí, ten by mal byť súčasťou nájomnej zmluvy. Zoznam by mal okrem výpočtu vecí obsahovať aj stručný opis ich stavu. „Optimálny prípad je, ak je súčasťou zoznamu aj fotodokumentácia, aby sa napríklad aj pri nábytku, ktorý nie je úplne nový, dala aspoň približne určiť jeho hodnota," povedala Kováčiková.
Fotodokumentácia môže byť užitočná pre obe strany, a to v prípade, že bude majiteľ bytu chcieť depozit skrátiť pre poškodenie vecí.
Pri podpise zmluvy si treba dať okrem iného pozor najmä na obdobie, dokedy nájomný vzťah trvá. Tiež na mesačnú výšku úhrady spolu s uvedením, či sú v nej započítané energie a ako sa naloží s prípadným preplatkom alebo nedoplatkom. Písomne treba tiež určiť, koľko ľudí bude v byte ubytovaných.
Ak je daný termín splátky, za omeškanie sa platí
Pozornosť treba venovať aj podmienkam výpovede nájomnej zmluvy.
Ak nájomník nezaplatí nájomné za tri mesiace, má nájomca právo podľa Občianskeho zákonníka zmluvu vypovedať. Nájomca má nárok žiadať poplatok z omeškania v prípade, že je stanovený presný termín, kedy mu nájomník nájom platí a oneskorí sa s platením minimálne o päť dní.
Ak by nájomca odmietal opustiť byt po skončení nájmu, má majiteľ nárok podať do tridsiatich dní návrh na vypratanie nehnuteľnosti. Marcela Glevická
Hygienikom sa nepáčia preplnené izby
Podnety od študentov na kvalitu internátov sú skôr ojedinelé.
BRATISLAVA. Denník SME oslovil regonálne úrady verejného zdravotníctva vo väčšine miest, kde majú univerzity internáty. Prevažne tvrdili, že stav internátov je vyhovujúci, podnety od študentov dostávajú zriedkavo a často nie sú opodstatnené.
„Nedostatky pretrvávajú v dodržiavaní kapacity ubytovacích zariadení. Nedodržuje sa minimálna plocha na jedného ubytovaného študenta," povedala Katarína Slotová z banskobystrického úradu verejného zdravotníctva.
Podľa hygienickej normy by mal mať jeden študent v internáte na bývanie najmenej osem štvorcových metrov plochy. V jednej izbe by mali bývať maximálne štyria študenti a v jednej bunke najviac osem ľudí v troch izbách. Marcela Glevická
Mladých sa zmestí viac
Byt pre študentov môže byť v pôvodnom stave, dôležitý je počet postelí.
BRATISLAVA. Študenti sa zaujímajú v prvom rade o čo najvýhodnejšie byty v prepočte ceny na osobu. Vraví to Jaroslav Dolnák z realitnej kancelárie 1. Merkur Reality. „Majú záujem najmä o hygienicky vyhovujúce byty, no často sú prinútení prenajať si aj byty v pôvodnom stave."
Myslí si, že aj druhá strana by mala prenájom prispôsobiť nájomníkom. „Byt pre študentov by mal mať istý počet postelí, pracovné stoly, stoličky, dostatočný odkladací priestor," hovorí Dolnák.
Študenti sú ochotní bývať viacerí v jednej izbe, preto vyhľadávajú najmä byty s nepriechodnými izbami. „Stalo sa nám, že záujem o garsónku v Petržalke za 300 eur mesačne mali tri dievčatá. Tri postele sa do miestnosti ani nezmestili," povedal Dolnák. Najviac by v izbe mali bývať dvaja ľudia. Marcela Glevická
