Zdá sa, že elektronika pre nové poplatky do Recyklačného fondu od septembra nezdražie. Parlament asi vyhovie prezidentovi.
BRATISLAVA. Námietky prezidenta Ivana Gašparoviča k spornej novele zákona o odpadoch prerokoval minulú stredu výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a prírodu. Dal mu za pravdu v dvoch bodoch: posunul účinnosť novely zo septembra na november a stopol zvyšovanie poplatkov do fondu za elektroodpad. Zvýšenie poplatkov za obaly však výborom prešlo. O novele by mal parlament hlasovať už tento týždeň.
Generálny riaditeľ združenia výrobcov elektrospotrebičov pre recykláciu Envidom Martin Ciran za tým vidí aj dohodu medzi elektrofirmami a Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS) spred vyše týždňa o spoločnom systéme recyklácie elektroodpadu. „Situácia v elektroodpade je tak vyriešená. Verím, že to parlament v takomto duchu aj schváli," povedal Ciran.
Porovnanie Recyklácia v Česku
kolektívne systémy s fondom
na budúci odpad (nezdanený),
každý systém sa špecializuje
len na jednu komoditu
(napríklad chladničky),
povinné viditeľné poplatky -
v cene výrobku je vyznačený poplatok na recykláciu,
clearing house (zastrešuje
fungovanie systému),
spolupráca s obcami.
Recyklácia u nás
kolektívne systémy nesmú vytvárať fond do budúcnosti,
viditeľné poplatky nie sú
povinné (len dobrovoľné),
existuje Recyklačný fond.
Zdroj: CECED Slovakia
Výsledkom rokovania výboru naopak nie je nadšená Potravinárska komora Slovenska. Tej sa týka zvýšenie poplatkov za obaly. Peniaze, ktoré chýbajú obciam na separovanie, treba „hľadať v úložkách fondu," myslí si riaditeľka komory Jarmila Halgašová. Komora sa podľa nej tiež snaží o dohodu so ZMOS.
Kritici novely tvrdia, že jej hlavné problémy ako poplatky navyše, špeciálny fond či nesúlad s legislatívou únie stále nezmizli. „Nové rozhodnutie výboru iba zmierňuje škodlivé rozhodnutie parlamentu z júna tohto roku," povedal analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Radovan Kazda. Nepozdáva sa mu ani zvýšenie poplatkov za obaly, ktoré povedie k zvýšeniu výberu „celkom zbytočnej a neefektívnej dane v prospech fondu." Riešenie vidí v zrušení fondu a prenesení celej zodpovednosti na firmy tak, ako je to napríklad v Česku.
Fond má len Slovensko Recyklačný fond sa nepozdáva ani Pavlovi Horňákovi, ktorý síce bol pri jeho zakladaní ako poradca, ale s takýmto systémom nesúhlasil. „Recyklačný fond je anomália, ktorá nemá v únii obdobu," povedal. Jeho existencia odporuje podľa neho všetkým pravidlám únie. „Ani jedna z krajín únie nemá Recyklačný fond, len my." Okrem toho fond bol založený s tým, že po rozbehnutí systému recyklácie odpadov bude zrušený, upozornil. Za naťahovaním životnosti fondu vidí problémy s delením miliárd na jeho účte pri jeho likvidáci.
Rozpor s Európskou smernicou o odpadoch v dvoch bodoch vidí aj Peter Valent z Envidomu - a to v dodatočnom zaťažení firiem poplatkami do fondu, ale tiež v zákaze vývozu odpadu na zhodnotenie do zahraničia. To podľa neho vedie len k predraženiu recyklácie u nás. „Kto za odpad zodpovedá, teda výrobca, ten musí všetko financovať bez dodatočného zaťaženia zo strany štátu," vysvetľuje európsky štandard Valent. Firma preto nemá podľa neho mať žiadne poplatky navyše, tak ako u nás.
U susedov fond nepotrebujú V Česku funguje v elektroodpade viacero samostatných kolektívnych systémov bez zastrešenia v podobe nejakej obdoby Recyklačného fondu. Systémy financujú výrobcovia elektroniky, združení v príslušnom systéme. Pritom každý z nich zodpovedá iba za jeden druh odpadu - teda jeden napríklad za bielu techniku, za čiernu.
„Tieto systémy zabezpečujú pre výrobcov elektrozariadení všetky povinnosti, ktoré majú zo zákona o odpadoch," povedal Roman Tvrzník, generálny riaditeľ českého kolektívneho systému Elektrowin, ktorý sa zameriava na veľké a malé domáce spotrebiče. Teda nielen na recykláciu, ale aj na zber a odvoz vyradených elektrospotrebičov.
