ASCHABAD. Venezuelský prezident Hugo Chávez dnes vyzval Turkménsko, jedného z najväčších producentov zemného plynu na svete, aby pomohlo vytvoriť plynárenskú obdobu Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC).
Prípadné spojenie 11 krajín vyvážajúcich zemný plyn do novodobého kartelu vyvoláva v USA a Európskej únii obavy, že takáto organizácia by mohla obmedzovať dodávky plynu na medzinárodné trhy. Zatiaľ existuje iba neformálne združenie známe ako Fórum krajín vyvážajúcich plyn (GECF), padli však aj návrhy na pretvorenie fóra na kartel podľa vzoru OPEC. Na júnovom zasadnutí sa ale zatiaľ ministrom energetiky z GECF, ktorého členské štáty kontrolujú viac než tri štvrtiny svetových rezerv zemného plynu, nepodarilo dohodnúť na vytvorení plynárenského OPEC.
K téme sa opäť vrátil Chávez. "Ste už členom plynového OPEC-u?" opýtal sa dnes prezidenta Turkménska Gurbanguliho Berdymuchamedova. Keď turkménsky prezident odpovedal, že nie, Chávez ho vyzval, aby sa Turkméni k (zatiaľ plánovanému) projektu pripojili. Berdymuchamedov na výzvu nereagoval.
Prípadné vytvorenie plynárenského kartelu a vstup Turkménska do organizácie by podstatne skomplikovalo šance Európskej únie na zníženie energetickej závislosti od Ruska. Turkménsko má dostatok rezerv plynu na to, aby mohlo pokryť dopyt EÚ po zemnom plyne najbližších 16 rokov a je potenciálnym kľúčovým dodávateľom plynu pre európsky plynovodný projekt Nabucco.
"Táto návšteva je začiatkom novej histórie," vyhlásil Chávez, ktorý dnes pricestoval po návšteve Iránu do Turkménska. "Chceme sa k vám priblížiť, Venezuela a Turkménsko, Latinská Amerika a Stredná Ázia," dodal venezuelský prezident. Tesne predtým podpísal v Iráne dohody o investíciách, v rámci ktorých tieto krajiny budú do energetického sektora druhého štátu investovať 760 miliónov USD (532,88 milióna eur).
Venezuela má síce 9. najväčšie rezervy zemného plynu na svete, no ťaží veľmi málo a nevyváža prakticky nič, keďže väčšina produkcie sa spotrebuje na činnosť ropného sektora.
Najväčšie rezervy plynu na svete má Ruská federácia (43,30 bilióna kubických metrov, čo znamená 23,4 % celosvetových zásob plynu), nasledovaná Iránom a Katarom. Na 4. mieste je práve Turkménsko s objemom rezerv 7,94 bilióna m3, čo predstavuje 4,3 % celosvetových zásob suroviny. Venezuela kontroluje zásoby v objeme asi 4,84 bilióna m3.
Informovala o tom agentúra Reuters.
