BRATISLAVA. Keď sa takto pred rokom americká vláda rozhodla, že prevezme kontrolu nad hypotekárnymi agentúrami Freddie Mac a Fannie Mae pre veľké straty, len málokto čakal, že problémy amerického realitného trhu napokon zasiahnu celý svet.
Pred rokom sa nič nezačalo. Len podobne, ako láva pri výbuchu sopky, vyrazili nad povrch dôsledky zlých a ešte horších rozhodnutí z minulosti. Čítajte viac v komentári Petra Schutza: V tej istej rieke
Krach Lehman Brothers, pád automobilového gigantu General Motors, na poslednú chvíľu odvrátený krach maďarskej, lotyšskej či islandskej ekonomiky, milióny nových nezamestnaných, dramatický pokles takmer všetkých svetových ekonomík, obrovské diery vo verejných rozpočtoch. To sú dosahy, ktoré prakticky nikoho nenechávajú na pochybách, že svet čelí najhlbšej ekonomickej kríze od druhej svetovej vojny.
Zo západu na východ Hypotekárna kríza v USA neskôr zasiahla aj reálnu ekonomiku a rozšírila sa do celého sveta. Naplno sa to začala prejavovať začiatkom tohto roka. Strach bánk požičiavať si peniaze navzájom vyústil do nedostatku financií na trhu. Banky začali poskytovať menej úverov aj firmám a ľuďom.
Ľudia v USA začali v obchodoch míňať menej, keďže zdroj ich významnej spotreby - úvery - sa ochromil. Začala tým trpieť západná Európa, pre ktorú sú USA najvýznamnejším trhom. Zárobky firiem a ľudí v západnej Európe, ktorá je zasa najväčším odbytiskom pre slovenské výrobky, začali klesať. Pokles spotreby v západnej Európe spôsobil, že z mesiac na mesiac sa výroba našich automobiliek začala prepadať o desiatky percent.
Keďže na automobilky sú u nás naviazané desiatky ďalších závodov, nárast nezamestnanosti nenechal na seba dlho čakať. V priebehu niekoľkých mesiacov sa nezamestnanosť vyšplhala spod ôsmich percent na vyše 12 percent. Od júla minulého roka tak o prácu prišlo vyše 120-tisíc ľudí. Mzdy tých, ktorým práca zostala, začali klesať, v tom lepšom prípade stagnovať. „S prepadom výroby a tržieb boli firmy nútené znižovať náklady prepúšťaním pracovnej sily," povedala ekonómka Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová, podľa ktorej naša ekonomika tento rok pre krízu zmaže väčšinu vlaňajšieho rastu.
Plytvanie krízu natiahne Prepúšťanie je podľa ekonóma ČSOB Petra Dufeka najväčším negatívom krízy: „Zvlášť v malých exportne orientovaných ekonomikách ako Slovensko či Česko, kde tempo prepúšťania nabralo rýchle obrátky."
Prepúšťanie má pokračovať aj naďalej. Avšak už nie tak prudko ako doteraz. Budúci rok sa zrejme zastaví.
Návrat na predkrízovú úroveň, teda pod osem percent, však potrvá roky. „V zlom stave sa budeme potácať dlhší čas," povedal ekonóm inštitútu INESS Juraj Karpiš. Aj preto, že slovenská vláda nezareagovala na krízu správne. Kríza prišla zo zahraničia a vláda je voči nej bezmocná, lebo Slovensko je malou a otvorenou ekonomikou.
Veľkou chybou podľa Karpiša je, že vláda nie je ochotná šetriť a míňa podľa rozpočtového plánu, ktorý počítal s rastom ekonomiky 4,6 percenta, hoci nás čaká pád o vyše šesť percent. „Zvýšené vládne výdavky bude nutné v budúcnosti financovať cez zvýšenie daní a to spomalí hospodárske oživenie," povedal Karpiš.
Anketa
1. Čo vám hospodárska kríza vzala a naopak čo vám dala?
2. Ktoré vládne protikrízové opatrenie bolo podľa vás najlepšie a ktoré najhoršie?
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Krízu začali politické rozhodnutia
Finančná kríza sa dostala do Európy cez toxické cenné papiere naviazané na nebonitné hypotéky. Jej základy však položili politické rozhodnutia.
BRATISLAVA. Keď pred rokom padol v USA Lehman Brothers, finančná kríza sa stala globálnou témou. Pád investičnej banky však krízu nezačal, iba ju prehĺbil.
Straty a zisky Mínusy krízy
Štáty sa zadlžujú, ich ekonomiky padajú. Kríza vzala tisícom ľudí prácu. Nezamestnanosť na Slovensku stúpla na 12 percent. Padajúce ceny berú firmám zisky. Firmy nezvyšujú zamestnancom platy, škrtajú im odmeny. Podniky a ľudia ťažšie získavajú úvery. Zvýšila sa opatrnosť ľudí. Plusy krízy
Ceny nehnuteľností klesli, oplatí sa ich teraz nakupovať. Klesli ceny niektorých tovarov a služieb aj pohonných látok.
Problémy jednej finančnej inštitúcie za druhou mali podobný základ. Banky v priebehu rokov investovali do cenných papierov naviazaných na hypotéky. Po tom, čo ľudia začali mať problém so splácaním hypoték a praskla realitná bublina, ich hodnota sa postupne priblížila k nule. Kríza sa cez toxické cenné papiere v portfóliách bánk rýchlo presunula aj do Európy.
„Začalo sa to v polovici 90. rokov, ešte za Clintona, ktorý presadzoval, aby každý Američan mal svoje bývanie. Hypotéku získal pomaly každý, bez ohľadu na príjmy a schopnosť splácať," vysvetlil počiatky problémov pre SME ešte vlani v októbri šéf UniCredit Bank Jozef Barta.
Keď sa americká ekonomika dostala v roku 2001 do recesie a americký Fed na ňu reagoval znížením úrokov až na jedno percento, aktivita hypotekárnych agentúr Freddie a Fannie prekvitala. Pred rokom ich pevzala americká vláda, aby zabránila ich krachu. „Najväčšiu mieru viny by som prisúdil voľnej monetárnej politike Fedu. Bublina v nehnuteľnostiach by mala zrejme menší rozsah pri výrazne vyšších sadzbách, ktoré by odrážali reálne množstvo úspor v ekonomike," povedal analytik INESS Juraj Karpiš. (of, ľja)
