BRATISLAVA. Ešte pred dvoma rokmi bolo bežné, že priemerná rodina na Západe mala aj tri autá. Získať výhodný úver na ich kúpu nebol problém. V Amerike navyše predaj áut podporoval aj extrémne lacný benzín.
Na nadmerný dopyt po autách automobilky zareagovali zvýšením výroby. V honbe za ziskami pritom obmedzili investície do modernejších technológií, odďaľovali rozvoj a výrobu áut s alternatívnym pohonom. Mnohé automobilky produkovali drahé autá s vysokou spotrebou, lebo z nich mali väčšie zisky ako z áut nižšej strednej triedy, ktoré v súčasnosti držia autopriemysel nad vodou.
To sú dôvody, pre ktoré ekonómovia tvrdia, že svetová hospodárska kríza nie je najväčším problémom automobilového priemyslu. Iba urýchlila prirodzený vývoj. Prvým na rane bol americký General Motors, ktorého dlhoročné problémy doviedli v júni k bankrotu. Ešte predtým spolu s ďalším detroitským gigantom Chryslerom žiadal vládu o pomoc. Ford o peniaze vládu nepožiadal, naopak na americkom šrotovnom najviac získal. Viacerým európskym a japonským automobilkám zatiaľ krach nehrozí, no pre pokles dopytu sa ocitli v stratách.
Milióny voličov
Automobilový priemysel zamestnáva milióny ľudí. Len európske automobilky majú tri milióny zamestnancov, ďalších desať miliónov ľudí je v službách, ktoré sú s automobilovým priemyslom previazané. Príliš veľa voličov na to, aby sa na nich pozabudlo. To je dôvod, prečo vlády na celom svete hneď po tom, ako naliali miliardy dolárov a eur do bánk, začali dotovať automobilky cez šrotovné.
Ekonómovia tvrdia, že ide o populizmus, ktorý veľa nevyrieši, navyše odsúva do úzadia iné odvetvia v ekonomike. „Absurditou je, že vlády sa snažia nalákať ľudí na kúpu niečoho, čo by si za normálnych okolností nekúpili," povedal analytik X-Trade Brokers Kamil Boros. Peniaze by ušetrili alebo minuli inde. „Šrotovné výrazne poškodilo iným odvetviam," myslí si.
Jednou z posledných krajín, ktoré naskočili na vlnu šrotovného, boli USA, kde sa kríza začala. Včera sa pripojili aj Česi, ktorí šrotovnému dlho odolávali.
Vlády po celom svete naň minuli miliardy eur. Len v Nemecku to bolo päť miliárd. Umelo tak udržiavali dopyt po autách. Aj bez neho by automobilky museli ísť s cenami dole, aby predali nadbytočné zásoby. Šrotovné to podľa Borosa len oddialilo. „Presunulo budúci dopyt do súčasnosti. Po jeho doznení bude automobilový priemysel čeliť opäť prepadu produkcie a problému nadmernej zamestnanosti," povedal ekonóm Tatra banky Boris Fojtík.
Malí odídu
Ľuboš Vančo z KPMG tiež považuje šrotovné za „nesystémové a populistické" riešenie, no nemyslí si, že po šrotovnom sa automobilky znova ponoria do krízy. „Vyzerá to tak, že západná Európa sa začína pomaly stabilizovať a zlepší sa aj situácia v automobilovom priemysle." No bolestivým zmenám sa automobilky nevyhnú. Šéf francúzskeho Renaultu Carlos Ghosn, ktorý tvrdí, že automobilový priemysel je na konci recesie, si myslí, že v budúcnosti dôjde k zlučovaniu firiem a niektoré automobilky padnú.
„Zemetrasenie medzi veľkovýrobcami áut, ktoré vyvolal krach amerických koncernov General Motors a Chrysler, sa ešte neskončilo," citovala Ghosna ČTK. Vančo súhlasí: „Analytici už dávno hovorili, že na trhu zostanú možno tri veľké automobilky." Menšie firmy nemajú dosť peňazí na investície, aby konkurovali veľkým. Pôvodne sa predpokladalo, že trh sa bude čistiť pomalšie, ale kríza to podľa Vanča urýchli. „Medzi lídrami zrejme zostane Volkswagen a Toyota. Tí ostatní budú z hľadiska veľkosti hrať druhú ligu, ktorú čaká niekoľko fúzií a krachov."
Anketa
1. Čo vám hospodárska kríza vzala a čo vám naopak dala?
2. Ktoré vládne protikrízové opatrenie bolo podľa vás najlepšie a ktoré najhoršie?
Martin Katriak, podpredseda COOP Jednota Slovensko
Kríza sa podieľa na nižšom maloobchodnom obrate. Naopak, dala nám iný, omnoho reálnejší pohľad na nákladovosť procesov a činností, či zintenzívnenie určitých aktivít.
Súbor opatrení v oblasti zamestnanosti - možno bez ich existencie by bol prepad kúpyschopnosti obyvateľstva výrazne nižší. Možno by mala vláda zvážiť dopad niektorých zákonov prijatých ešte pred začatím krízy, ktoré zaťažujú náš rozpočet, u obchodníkov ide napríklad o zákon o elektronických registračných pokladniciach.
Anton Ondrej, riaditeľ pre ľudské zdroje, Samsung
Našťastie mi kríza nevzala nič, azda len ilúzie o udržateľnom
hospodárskom raste. Kríza mi dala poznanie, že menej môže byť viac. Teoreticky by som mal mať počas krízy menej práce. Prakticky sa mi to nepodarilo.
Podľa mňa bolo najlepšie opatrenie to, ktoré pomohlo zmierniť vplyvy
zníženia objednávok na zamestnávateľov - novela zákona o zamestnanosti. Ktoré bolo najhoršie, neviem posúdiť. Snažím sa v ľuďoch aj vláde vidieť predovšetkým to dobré.
Zuzana Balážová, primátorka Kremnice
Osobne mňa a našej rodiny sa kríza nijako výrazne nedotkla. Dotkla sa samozrejme mesta, kde sme už v marci prehodnotili rozpočet o 10 percent.
Po informáciách z ministerstva financií, ktoré prišli až v júli, o tom, aký výrazný bude výpadok na daniach, musíme rozpočet znovu prehodnocovať. Tento rok nás neovplyvní až tak výrazne v riadnom fungovaní mesta, horšie to bude v budúcom roku.(mgl)
;)
;){kind=link}