Pár prepočtov na Štatistickom úrade zvýšilo životnú úroveň ľudí u nás. Úrad totiž zistil, že ceny u nás rástli pomalšie, ako pôvodne vypočítal.
BRATISLAVA. Štatistický úrad nepočítal infláciu správne. Včera sa k tomu priznal. Do obehu pustil nové čísla, ktoré sú v niektorých prípadoch výrazne nižšie ako tie staré. Napríklad: pôvodne bola v júli medziročná inflácia 2,5 percenta, po prepočte je len 1,7 percenta.
Komentár Ivana Štulajtera: Baviť sa je štatistické
Chybný výpočet inflácie môže štát obrať o niekoľko miliónov eur, ak kompetentní neprehodnotia napríklad návrh zvýšiť dôchodky od budúceho roka o 3,2 percenta. Ministerstvo práce sa k tomu, či valorizáciu pre nižšiu infláciu zmierni, zatiaľ nevyjadrilo. Firmám zasa nepresné prepočty môžu spôsobiť škody pre vyššie mzdové náklady, no zamestnancom trochu väčšiu radosť z rýchlejšieho rastu platov.
Vplyvná inflácia
Odborníci hovoria, že úrad mal chybu napraviť skôr. No na druhej strane oceňujú, že štatistici sa kritike nebránili a chybu si priznali. Ak by sa prepočet ešte odkladal, škody by boli väčšie. „Keďže od inflácie sa často odvíja napríklad valorizácia platov alebo dôchodkov, môže nafúknutá inflácia spôsobovať neúmerný tlak na rast miezd a zvyšovať riziko prehriatia sa ekonomiky," povedal ekonóm UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Inflácia neovplyvňuje len platy a penzie. Cez zmenu životného minima má vplyv na to, aké bude nezdaniteľné minimum. Vplýva teda na výšku daní z platov. Ak je číslo inflácie vyššie, dane sú nižšie.
Na chyby upozornili úrad niekoľkokrát analytici Trend Analyses. Úplná spokojnosť s doterajšou zmenou v ich radoch však nevládne. „Je to len čiastková korekcia, v prípade dôslednej zmeny by inflácia bola výrazne nižšia," povedal Ján Kovalčík z Trend Analyses.
Inflácia cez tri domy
V čom bol problém? Súčasťou inflácie je aj takzvané imputované nájomné. Ešte donedávna sa za ním skrýval príspevok vlastníkov bytov do fondu opráv, teda suma, ktorú si ľudia v bytovkách odkladajú na špeciálny účet. Z neho financujú rekonštrukcie bytových domov. Napríklad zateplenie, výmenu rozvodov či výťahu. Chybou bolo, že význam fondu opráv v spotrebnom koši tovarov a služieb bol nadsadený a zle skonštruovaný.
Tým došlo k paradoxu: imputované nájomné stúplo tento rok v priemere o vyše 20 percent, hoci náklady na stavebné materiály rástli oveľa pomalšie a ceny stavebných služieb dokonca klesali. Výška príspevkov do fondu opráv tak vôbec neodrážala skutočný vývoj cien v stavebníctve. Fond opráv totiž vlastníci dlhodobo zanedbávali, v posledných rokoch sa však opravy odďaľovať nedali. Preto príspevky do fondu vzrástli v niektorých prípadoch o desiatky až stovky percent. Tak sa podľa Kovalčíka mohlo stať, že júlovú infláciu výrazne ovplyvnili tri bytové domy z 94-člennej vzorky o 0,2 percenta. V 91 domoch sa totiž príspevok nezmenil, v troch stúpol v priemere až o 80 percent. V medziročnom porovnaní dokopy bytovky vytlačili infláciu na 2,5 percenta.
Bez vplyvu fondu opráv by podľa Kovalčíka bola menej ako pol percenta. V minulosti takéto problémy neboli, pretože rástol nielen fond opráv, ale pre prudký rozvoj ekonomiky aj ceny stavebných materiálov a služieb.
Rozpory v štatistike spôsobili, že tempo rastu „národnej" inflácie sa začalo v júni zrýchľovať, zatiaľ čo inflácia, ktorá sa počíta podľa metódy Eurostatu, sa spomaľovala. V Čechách podobný problém nemali. Im sa „národná" inflácia celý tento rok zmierňovala.
Infláciu v minulých mesiacoch navyše ovplyvnili aj zlé pomery potravín v spotrebnom koši. Niektoré v ňom mali príliš silný vplyv, iné slabý. Ak by boli v poriadku váhy potravín aj fond opráv, inflácia by v júli napokon mohla skĺznuť blízko k nule. Náprava dvoch chýb a následný prepočet však Štatistickému úradu zniesol júlovú infláciu z pôvodných 2,5 len na 1,7 percenta. „Prepočet bol zmenený v rámci možností, ktoré boli v súčasnej situácii k dispozícii," povedala hovorkyňa úradu Eva Kelemenová. Problém imputovaného nájomného sa však zatiaľ nedoriešil. Úrad bude v jeho revízii pokračovať. Ďalšie zmeny v inflácii chystá od januára.
