Ešte vlani v lete to vyzeralo tak, že finančná kríza je len o Amerike. Pokles zákaziek našich firiem a hromadné prepúšťania, ktoré firmy v čoraz vyššom počte začali ohlasovať úradom práce, však ukázali, že to tak nie je. Za pár týždňov sa všetko nečakane zvrtlo.
BRATISLAVA. Prvé signály, že kríza výrazne zasiahne aj Slovensko, boli už vlani na jeseň. Len v októbri nahlásilo hromadné prepúšťanie takmer 30 firiem a ďalej to rástlo. Tento rok ukázal, že nezostalo len pri hláseniach a o prácu začali prichádzať desaťtisíce ľudí.
Slovensko tak začalo pociťovať horšiu stránku svojej otvorenosti a prílišnej orientácie na automobilový priemysel.
Kupujú nám menej V západnej Európe, ktorá je najväčším odbytiskom slovenských tovarov, stratili od augusta minulého roka prácu viac ako tri milióny ľudí. To nevyhnutne zasiahlo slovenské firmy. Slovenský vývoz sa za pol roka prepadol o 26 percent. Naše firmy museli preto obmedziť výrobu asi o pätinu. Najviac trpia automobilový priemysel, strojárstvo a elektronika.
Dosah krízy na nás je o to väčší, že ak ekonomiky padajú, najcitlivejšie na to reaguje práve automobilový priemysel. „Koncentrácia na toto odvetvie nie je zo strategického pohľadu dobrá. Do budúcnosti je lepšie presmerovať prílev zahraničných investícií do sektorov ako biotechnológie, zdravotníctvo alebo farmaceutický priemysel," povedal ekonóm VÚB banky Martin Lenko.
Na zmenu orientácie ekonomiky si zrejme budeme musieť ešte počkať. Závislými od automobiliek sme sa stali za predchádzajúcej vlády, čo vtedy ešte ako opozičný politik tvrdo kritizoval aj Robert Fico. Po tom, ako sa stal premiérom, otočil. S kritikou síce pokračoval, no tá mu nebránila, aby sa hrdil, že sa mu podarilo vybaviť rozšírenie výroby o malé úžitkové vozidlá pre bratislavský Volkswagen.
Problémy nášho priemyslu si ľudia odnášajú cez nárast nezamestnanosti. Od minulého augusta pribudlo u nás na úradoch práce vyše 120-tisíc ľudí. Bez práce je tak už 320-tisíc ľudí, čo je najviac od marca 2005. Najväčší nápor zaznamenávali úrady na jar. Miera nezamestnanosti bola v júli 12,07 percenta. Teraz sa situácia trochu stabilizovala. Dokonca v auguste nezamestnanosť podľa zdroja z ústredia práce mierne klesla. Oficiálne to ústredie práce potvrdí v stredu.
Je to zrejme len dočasné. Čaká sa ešte nápor absolventov stredných škôl. Navyše, nie je isté, či pozitívne správy z Nemecka, podľa ktorých sa tamojší priemysel začína pomaly zviechať, sú len dočasným prejavom vládnych stimulov, najmä šrotovného, a znovu bude nasledovať pád, alebo naozaj je to koniec recesie.
Zlé signály Signály z českej škodovky však neveštia nič dobré. Automobilka očakáva, že po doznení nemeckého šrotovného padne produkcia jej najpredávanejších Fabií až o tretinu a budú musieť prepustiť dvetisíc agentúrnych zamestnancov, ohrozené sú aj miesta kmeňových pracovníkov.
Podobný vývoj možno očakávať aj u nás. Hoci naše automobilky pre investičné zmluvy so štátom prepúšťať nebudú, o prácu ešte môžu prísť zamestnanci ich dodávateľov. Na úradoch práce pribúdajú aj navrátilci zo zahraničia. V prípade najhoršieho scenára môže nezamestnanosť na Slovensku podľa šéfa ústredia práce Jána Sihelského vystúpiť budúci rok až na 15 percent.
Príjem nezamestnaných padne Ekonóm UniCredit Bank Dávid Dereník upozorňuje, že Slovensko zatiaľ nezažilo najťažšie dosahy stúpajúcej nezamestnanosti: „Najväčší dosah ešte len príde, pretože väčšina nezamestnaných stále poberá dávky v nezamestnanosti." Sú polovicou hrubého platu. Po šiestich mesiacoch nezamestnaný o ne prichádza. Potom mu príjem radikálne klesne, lebo dostáva len dávky v hmotnej núdzi, ktoré sa pohybujú okolo 160 eur.
„Postupný úbytok príjmov domácností zvýrazní sociálne rozdiely a pravdepodobne sa zvýši aj kriminalita, najmä v najchudobnejších regiónoch," povedal Dereník. Nezamestnanosťou u nás najviac trpia Banskobystrický, Košický a Prešovský kraj.
Nezamestnanosť na Slovensku podľa dát od Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Štatistika nezamestnanosti podľa okresov aj podľa mesiacov.
