BRATISLAVA. Kríza, ktorá vrhla svet do najhlbšej recesie od druhej svetovej vojny, poslala štáty do hlbokých dlhov. Tie v snahe predísť výbuchu finančných trhov a sociálnym nepokojom, pumpovali do ekonomík miliardy dolárov: na záchranu bánk, automobiliek či podporu spotreby ľudí cez nižšie dane.
Bez balíkov ako v 30. rokoch
Celkový dlhový účet sa podľa Medzinárodného menového fondu môže vyšplhať na vyše štyri bilióny dolárov. Na porovnanie, je to asi tretina celkovej ročnej produkcie tovarov a služieb v USA. Nielen hĺbka pádu ekonomík, ale aj nárast vládnych dlhov má byť vo svete najväčší od skončenia 2. svetovej vojny.
Väčšina ekonómov sa zhoduje v jednom: bez masívnych vládnych výdavkov by svetu hrozila ekonomická katastrofa. „Vo väčšine prípadov boli vládne výdavky opodstatnené, inak by sa zrejme napáchalo viac škôd a vznikol by dominový efekt, ktorý by stiahol ku dnu mnohé firmy aj štáty. Riskoval by sa tým scenár, v ktorom by svet upadol do hlbokej a dlhej ekonomickej depresie, zrejme horšej ako v 30. rokoch minulého storočia," myslí si ekonóm VÚB banky Martin Lenko.
Na druhej strane varujú, že ak sa v budúcnosti máme vyhnúť kríze podobného rozsahu, akú zažívame v súčasnosti, vlády by mali viac šetriť, ak nechceme byť svedkami bankrotov štátov alebo roztočenia inflačnej špirály ako v 70. rokoch. Dlhodobo totiž svetová ekonomika nemôže fungovať v číslach, ktoré nedávno zverejnil menový fond. Očakáva, že pre vládne protikrízové výdavky, vyššie výdavky na nezamestnaných a miliardové výpadky daňových príjmov, sa rozpočtové deficity najvyspelejších štátov sveta dostanú v priemere na sedem percent HDP, kým pred dvoma rokmi to bolo menej ako dve percentá. Dlh bohatých štátov sa tak môže prehĺbiť za dva roky aj o 20 percent HDP.
Neznámy mesiac
V nasledujúcom roku, keď by kríza mala doznievať, vlády podľa Lenka nebudú mať príliš na to, aby šetrili. To sa týka najmä veľkých štátov, ktoré nalievali peniaze do bánk. Na rozdiel od vyspelých štátov, Slovensko ban〜ky zachraňovať nemuselo. Napriek tomu sa u nás v tomto roku očakáva schodok rozpočtu 6,3 percenta HDP, teda mierne nad priemer únie. Ekonómovia si myslia, že vláda by mala byť v šetrení aktívnejšia ako vyspelý Západ.
„Najmä v prípade menších ekonomík môže ohroziť ich rating a zdražiť cenu pôžičiek a dostupnosť úverov pre ľudí aj firmy," povedal ekonóm Volksbank Vladimír Vaňo. To by mohlo zrýchliť nárast nezamestnanosti a prepad životnej úrovne.
Šetrenie Ficova vláda odkladá na budúci rok, keď budú voľby. Ekonóm SAV Viliam Páleník slovám o šetrení verí. „Myslím si, že budú škrtať výdavky, ale nepovedali, v ktorom mesiaci začnú," povedal Páleník. Predpokladá, že so škrtmi v rozpočte sa začne až po voľbách.
;)
Anketa
1. Čo vám hospodárska kríza vzala a čo vám naopak dala?
2. Ktoré vládne protikrízové opatrenie bolo podľa vás najlepšie a ktoré najhoršie?
Václav Mika, generálny riaditeľ televízie Markíza
1. Vzala nám podmienky na ďalší ekonomický rast, výraznú zmenu a zreálnenie trendov a očakávania do budúcnosti. Dala nám však istotu, že zmena nastavenia v súvislosti s krízou sa týka každého z nás, a tam treba aj začať.
2. Neočakávam, že v našom biznise niekto spásonosne vyrieši krízové problémy systémom vládnych opatrení. Z tohto pohľadu je pre mňa prínos takýchto opatrení prakticky nemerateľný. Nehodnotím vládne protikrízové opatrenia v úrovni najhoršie/najlepšie, ale flexibilitu a dynamiku ich zavádzania považujem za nedostatočné.
Andrej Ďurkovský, primátor Bratislavy
1. Kríza hlavnému mestu vzala predovšetkým financie. Ešte na jar sme zaviedli plošne úsporu 3,5 percenta pre všetky oddelenia magistrátu i vo všetkých organizáciách hlavného mesta. Niektorým našim obyvateľom kríza vzala prácu. Dnes už nie je až také ťažké nájsť pre investorov pracovníkov do fabrík aj v bezprostrednom okolí Bratislavy. Na druhej strane - aj investori vyčkávajú. Myslím si, že kríza vyčistila vzťahy. Aj niektoré megalomanské projekty.
2. Na úspešné prekonávanie je nevyhnutná pomoc vlády. Mestá nechcú viac prostriedkov len pre seba. Potrebujeme ich pre všetkých, ktorí k nám zavítajú, ale nepodieľajú sa na financovaní našich nákladov. A na to je relevantná a otvorená diskusia s vládou nevyhnutná.
Igor Vida, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Tatra banky
1. Hospodárska kríza mi vzala peniaze a čas a priniesla so sebou „nových priateľov".
2. Za najlepšie vládne protikrízové opatrenie považujem to, ktoré neurobili, a pri najhorších je ťažké určiť víťaza...(mgl)
