v celej kráse a získali prestížny titul mesta UNESCO. Pre kontroverznú stavbu oň teraz prišli.
Začiatkom leta prišli Drážďany o status mesta UNESCO. Vyvrcholil tak trojročný spor, plný vášnivých diskusií pamiatkarov, politikov, automobilovej loby, médií a občanov organizujúcich pravidelné demonštrácie. V histórii ide iba o druhý prípad, keď organizácia OSN vymazala pamiatku zo svojho prestížneho zoznamu svetového kultúrneho dedičstva.
Dôvod? Cez Labe povedie nový štvorprúdový most, ktorý nenávratne zničí genius loci údolia okolo rieky. Celkovo ide o osemnásťkilometrový úsek, ktorý lemujú barokové a renesančné paláce, kostoly a záhrady z 18. a 19. storočia. Kuriózne na prípade je, že Drážďany získali štatút mesta UNESCO iba pred piatimi rokmi.
Po dlhom úsilí a investovaní miliárd do obnovy pamiatok.
Tunel mestskí nechceli
Hospodársky rozmach saskej metropoly priniesol so sebou aj potrebu lepšej dostupnosti centra mesta. Padlo teda rozhodnutie o stavbe mosta, ktorý spojí staré a nové centrum a vyrieši dopravné zápchy. Proti betónovému monštru za 160 miliónov eur sa vzápätí postavili pamiatkari a varovný prst zdvihlo aj UNESCO.
Ochranári a Zelení tvrdili, že most prinesie do centra hluk, výfukové plyny a zničí výhľad na staré mesto z lúk v údolí. S kompromisným riešením prišla federálna vláda, ktorá navrhla, že prispeje na tunel pod riekou. Mesto však trvalo na stavbe mosta, keďže na svojej strane malo aj väčšinu obyvateľov. Usporiadalo referendum, v ktorom stavbu podporilo 68 percent hlasujúcich. Do zeme sa tak zakopli bagre a dnes je už most na polovicu hotový. Spojazdnia ho na budúci rok.
Stopli im prísun peňazí
UNESCO reagovalo tvrdo a Drážďanom odobralo prestížny status. „Stavbou mosta stratilo miesto svoju skvelú univerzálnu hodnotu," odôvodnil výbor svoje reakciu. Mesto prišlo aj o prístup k 150 miliónom eur, ktoré sú vyčlenené na udržiavanie nemeckých pamiatok UNESCO. Že išlo o mimoriadne rozhodnutie dokumentuje aj fakt, že o status doteraz prišla iba prírodná rezervácia v Ománe. Pre ťažbu ropy totiž tamojšia vláda skresala rozlohu parkuo 90 percent. Nemecké médiá pripomenuli, že v údolí Labe sa stáročia nič nestavalo. Nedovolili si to ani východonemeckí komunisti, známi svojou brutálnou architektúrou.
„Kúsok po kúsku sa tento barokový zázrak ničí, stáva sa samoľúbym," napísal kriticky na adresu Drážďan denník Frankfurter Allgemeine Zeitung. Udalosť však označil za patetické víťazstvo pre UNESCO a poukázal na prípad Pompejí, Pekingu či Angkor Wat, ktorých tvár zmenil turizmus a masová výstavba.
„Je to viac ako poľutovaniahodné, že obe strany neboli schopné dosiahnuť kompromis," povedal minister kultúry Bernd Neumann, ktorý hovoril o čiernom dni pre nemeckú kultúru. Federálna vláda v Berlíne urobila všetko pre to, aby Drážďany neprišli o prestížny titul. Saskú metropolu môžu podľa neho nasledovať aj ďalšie miesta v Nemecku. V údolí Lorelei na Rýne chce napríklad miestna samospráva rovnako postaviť most cez rieku.
Ďalší hriešnik na rade?
Rozhodnutie UNESCO vyvolalo ohlas v ruskom Petrohrade, ktoré sa obáva, že môže čoskoro nasledovať Drážďany. Ropný gigant Gazprom totiž plánuje v meste postaviť mrakodrap. Plánovaná 396-metrová veža viac ako deväťkrát presahuje súčasné výškové limity v historickom centre a ak ju postavia, natrvalo zmení panorámu mesta. Dokončiť ju majú do roku 2012.
UNESCO poslalo prvé varovanie Petrohradu už v roku 2007. „Ak použijem futbalovú terminológiu, udelili sme mestu žltú kartu," povedal podpredseda organizácie Marcio Barbosa podľa denníka St. Petersburg Times.
