BRATISLAVA. Minimálna mzda by mala byť od budúceho roka na úrovni 307,32 eura (9258 korún). Oproti súčasnosti by sa tak zvýšila iba o štyri percentá, a nie o osem percent, ako to chceli odborári. Tí ju totiž navrhli zvýšiť na 319,5 eura.
Nižšie zvýšenie minimálnej mzdy navrhol premiér Robert Fico. „Nepoďme na osem percent hneď prvý rok, ale zvýšme minimálnu mzdu o štyri percentá," povedal. Ďalšie štyri percentá by sa podľa neho mali rozdeliť na dva roky, teda na roky 2011 a 2012. „Potom ich pripočítame k reálnemu nárastu minimálnej mzdy", povedal premiér po summite Európskej rady. Takýto návrh už predložil odborárom aj zamestnávateľom.
Odbory trvajú na svojom
Odborári však jeho návrh odmietajú. Po rokovaní svojho vedenia odborári zotrvali na pôvodnom návrhu. „Zo zákona máme nárok minimálne na 8,1 percentné zvýšenie," povedal viceprezident Konfederácie odborových zväzov Eugen Škultéty. Už to je podľa neho ústupok, pretože pôvodne chceli zvýšiť minimálnu mzdu na budúci rok o deväť percent. Zamestnávatelia by zase chceli, aby sa najnižšia mzda aspoň dočasne zmrazila. Súčasná ekonomická situácia podľa šéfa Republikovej únie zamestnávateľov Mariána Juska totiž nenecháva priestor na jej zvyšovanie. Premiérov návrh považuje za kompromis: „Štyri percentá sú lepšie ako osem, ale horšie ako nula," povedal Jusko.
Posledné slovo v bitke o minimálnu mzdu má však premiér so svojimi ministrami. „Ak nedôjde k dohode, o minimálnej mzde bude musieť rozhodnúť vláda," upozornil Fico. Ešte nedávno pritom aj on trval na osempercentnom zvýšení minimálnej mzdy.
Podľa odborníka na mzdy Jozefa Mihála (SaS) je Ficov kompromis spôsob, ako vycúvať z pôvodného návrhu ministerky práce Viery Tomanovej. Tá sa totiž najskôr stotožnila s názorom odborárov a požadovala zvýšenie minimálnej mzdy o 8,1 percenta.
Ministerstvo práce však už skôr zaradilo nižšiu rýchlosť. So štvorpercentným zvýšením prišiel v auguste štátny tajomník ministerstva Peter Sika. Rezort teraz odôvodňuje nižšie zvyšovanie minimálnej mzdy ekonomickou krízou.
„Z hľadiska zachovania dôstojnej a motivujúcej výšky minimálnej mzdy je jej postupné zvyšovanie zohľadňujúce sociálny a ekonomický vývoj nevyhnutné. Rovnako je však na mieste primerané zohľadnenie dôsledkov hospodárskej krízy na zamestnávateľov," povedal hovorca ministerstva práce Michal Stuška.
Premiér nedodržal sľub
Hoci by zamestnávatelia aj ekonomickí analytici chceli úplné zrušenie inštitútu minimálnej mzdy, v súčasnosti môžu byť radi, že premiér Fico rešpektuje aspoň sčasti ekonomickú situáciu. Ak by totiž trval na dodržaní svojho predvolebného sľubu, minimálna mzda by sa mohla dostať na úroveň 432 eur. Premiérov sľub totiž znel: „Dosiahnuť v určitom horizonte takú výšku minimálnej mzdy, ktorá bude predstavovať 60 percent z priemerného zárobku v národnom hospodárstve."
