Česko je stále menej zadlžené ako Maďarsko. V pomere k HDP je dlh polovičný. Vy ste sa však nedávno vyjadrili, že ak politici nezačnú šetriť a robiť reformy, do piatich rokov budú Česi tam, kde Maďari - na pokraji štátneho bankrotu. Prečo si to myslíte?
„Je pravda, že český verejný dlh v pomere k HDP nie je taký veľký. To je dobrá správa. Horšia správa je, že podobné upokojujúce vety sa u nás hovoria už roky. Pred pár rokmi sa tvrdilo: máme dlh iba 25 percent. Neskôr: je to iba 30 percent. Teraz: je to len 34 percent. Kým nepresiahneme 60 percent HDP, stále sa bude hovoriť, že je to v pohode. To je ten zásadný problém."
Fakt je, že dlh okolo 30 percent HDP nie pre ekonomiku problém?
„Neplatí to vždy. Poviem ten najodstrašujúcejší prípad. Argentína ako štát zbankrotovala v čase, keď mala dlh „iba" 56 percent. Podľa pravidiel únie bola stále v pohode a vidíte, nestačilo to."
Ekonomické podmienky v Argentíne boli iné. Mala menu fixovanú na dolár, čo nie je prípad Česka ani Slovenska.
„To je v súčasnosti naša výhoda. Česko má voľne plávajúci kurzový režim, vy zas euro. Takže nehrozí menová kríza ako bola v Argentíne či Pobaltí."
Nie je práve toto jeden z argumentov, že ak sa šetrenie a reformy odložia, nič hrozné sa nestane?
„Môže to platiť, ale nemusí. Môže sa stať, že recesia vo svete sa natiahne o ďalší rok či dva. Česko aj Slovensko sú ekonomiky veľmi závislé od automobilového priemyslu. Ten prechádza veľkou krízou. Produkcia sa prepadla o desiatky percent. Keby takýto stav pretrvával dlhšie, vznikli by oveľa väčšie tlaky na štátny rozpočet, príjmová stránka by bola napätá. A to by už naozaj bol problém."
Nie je tvrdé prirovnávať Česko k Maďarsku?
„Bol by som veľmi rád, keby som sa mýlil."
Z čoho vychádzate, keď tvrdíte, že rozdiel je 5 rokov?
„V mnohých ekonomikách, ktoré boli v minulosti vydávané za vzor, došlo k negatívnemu zvratu. V roku 1999 bolo vzorom aj Maďarsko. Podľa medzinárodných inštitúcií bolo príkladom v znižovaní štátneho dlhu či lákaní zahraničných investícií. Bolo modelom úspešnej transformácie pre ostatné postkomunistické krajiny. Stačilo päť rokov nezodpovednej rozpočtovej politiky a vidíte, kde sú dnes. Ukazuje sa na nich prstom a hovorí sa o odstrašujúcom príklade. A niečo podobné by mohlo postihnúť aj Česko. Vylúčiť sa to nedá."
A asi aj Slovensko.
„Nie som expert na slovenskú ekonomiku a nemám naštudovaný váš rozpočet. Ale z čísel, ktoré poznám, si myslím, že máte o niečo zdravšiu ekonomiku ako Česko. Máte výhodu, že určité reformy a obmedzenia v rozpočte ste v minulosti už urobili. Tá záťaž nie je taká ako v Čechách. Za vlády sociálnej demokracie boli u nás zavedené veľkorysé výhody pre určité skupiny obyvateľstva. Nasledovalo obdobie niekoľkých slabých vlád a žiadna z nich neurobila zásadnejšie škrty ani reformy."
Od toho, aby sme sa bez nečinnosti dostali do situácie, v akej je Maďarsko, nás teda delí viac rokov ako vás.
„Zrejme áno."
Ako dopadne v parlamente návrh ministra Janotu, ktorý chce cez úspory a zvýšenie daní za vyše 75 miliárd českých korún znížiť deficit rozpočtu na únosných 150 až 160 miliárd korún?
„Netuším, akú konečnú podobu bude mať rozpočet. Česká politická scéna je totiž v posledných rokoch záhadou aj pre odborníkov na politilógiu. "
Nehrajú najsilnejšie parlamentné strany na to, že úradnícka vláda urobí za nich špinavú robotu a oni sa bez väčších strát na preferenciách prepracujú k voľbám?
„Hovorí sa to. No ja do politického zákulisia nevidím."
Autor: Ľuboš Jančík
