BRATISLAVA. Budeme sa mať lepšie, ako sa nám zdalo, hlási ministerstvo financií. Budeme sa mať o niečo horšie, ako sme čakali, predpovedá zas Národná banka Slovenska. Výsledkom týchto protichodných tvrdení napriek tomu je, že podľa prognóz oboch inštitúcií sa tento rok slovenská ekonomika prepadne zhruba podobne.
Analytici ministra Jána Počiatka odhadujú, že o 5,7 percenta, Národná banka je o desatinu percentuálneho bodu optimistickejšia.
NBS: horšie, Fico: fantastické Dosahy recesie na rozpočet
deficit rozpočtu presiahne
tento rok 4 miliardy eur, čo je historicky najviac, rozpočet príde tento rok o takmer 2,5miliardy eur na daniach a odvodoch, pre klesajúce zisky podnikov, stagnáciu platov a nárast nezamestnanosti, pre nárast nezamestnanosti stúpnu verejnému rozpočtu výdavky na nezamestnaných, štát si na bude na deficit požičiavať viac, stúpnu mu náklady na financovanie dlhu.
Ministerstvo čísla opravilo, lebo si myslí, že zahraničie - najmä Nemecko, Francúzsko, Taliansko či Česko - sa postaví na nohy a bude od nás kupovať viac. To znamená, že naše firmy, najmä automobilky, budú mať viac zákaziek, čo by mohlo spomaliť vlnu prepúšťania a zmierniť dosahy krízy na Slovensko.
Za zmenami prepočtov Národnej banky je nízky rast ekonomiky medzi prvým a druhým štvrťrokom. Ten bol 2,2 percenta. Je to výrazne menej, ako banka očakávala. Aj preto prognózu pre ekonomiku na celý tento rok znížila z mínus 4,2 na mínus 5,6 percenta. „Dosiahnutý rast HDP z druhého štvrťroka bol v porovnaní s očakávaniami centrálnej banky nižší, a to v dôsledku poklesu investícií a zásob," vysvetľujú analytici banky, prečo sa teraz na celý rok pozerajú pesimistickejšie ako pred pár mesiacmi.
Z čoho je sklamaná Národná banka, sa však teší premiér Robert Fico. Ten nedávno v STV povedal: „Pokiaľ ide o druhý štvrťrok, Slovensko malo v porovnaní s inými krajinami fantastický posun 2,2 percenta dopredu a mali sme prakticky jeden z najvyšších hospodárskych rastov v celej únii. To v poslednom čase málo zaznieva v médiách, lebo sa to nie každému hodí."
Dnes centrálna banka a ministerstvo financií v náhľade na ekonomický vývoj ladia a verme, že tento súzvuk je výsledkom analytického myslenia a nie "harmonizujúceho" telefonátu medzi oboma inštitúciami. Čítajte viac v komentári Ivana Štulajtera: Počiatek ladí so Šramkom
Oproti Národnej banke aj ministerstvu stojí Štatistický úrad. Myslí si, že pád ekonomiky bude oveľa miernejší: mínus 3,5 percenta. „Nik vám dnes nepovie, ktorá inštitúcia je bližšie k realite a ktorá je vzdialenejšia. Možných scenárov vývoja je viacero," zareagoval generálny riaditeľ sekcie makroekonomických štatistík František Bernadič na otázku, z čoho pramení ich optimizmus.
Dodáva, že táto prognóza je už poslednou. S predpoveďami končia. „Úlohou Štatistického úradu nie je robiť prognózy, ale mapovať ekonomickú realitu, ktorá je okolo nás, teda zbierať údaje o tom, čo sa v ekonomike deje," povedal. Svoju poslednú prognózu robili štatistici s kolegami s Infostatu.
„Predpokladáme, že oživenie zahraničných ekonomík bude výraznejšie, ako čaká NBS a ministerstvo financií," ozrejmuje príčiny rozdielov Ján Haluška z Infostatu.
Pribudne 40tisíc nezamestnaných
Nech už tento rok dopadne akokoľvek, medzi analytikmi je zhoda v tom, že dosahy recesie budú ľudia na Slovensku pociťovať ešte aj v budúcom roku, hoci napríklad Národná banka očakáva, že slovenská ekonomika vzrastie bezmála o tri percentá.
Analytici komerčných bánk predpokladajú, že napriek tomu nezamestnanosť u nás stúpne na 13,5 percenta. Na úradoch práce by tak k 320-tisíc uchádzačom o prácu malo pribudnúť ďalších takmer 40-tisíc ľudí. Mierna má byť tento a budúci rok inflácia a tesne nad nulou aj rast reálnych platov.
