Európsky súd rozhodol v emisnej kauze v prospech Poľska a Estónska: Európska komisia nemala právo stanoviť strop na emisné kvóty. Brusel sa však ešte môže odvolať.
BRATISLAVA. Ak sa vicepremiérovi Dušanovi Čaplovičovi podarí vyslobodiť emisné kredity spod vplyvu „garážovej" spoločnosti Interblue Group, mal by sa pripraviť na to, že ich cena môže byť nižšia ako 10 eur za tonu. Za túto cenu predávali svoje emisie napríklad Česi.
Obchod s emisnými kvótami pre podniky EUA, ale aj tými štátnymi AAU, totiž v najbližších mesiacoch ovplyvní rozhodnutie luxemburského súdu. Víťazne z neho vyšlo Poľsko a Estónsko, porazená zostala eurokomisia. „Európska komisia prekročila svoje právomoci, keď stanovila strop na emisné kvóty," hovorí rozsudok.
Brusel žalobcom koncom roka 2006 pridelil o 20 až 40 percent menší objem emisných kvót, ako si to obe krajiny pôvodne určili. Poľsko pôvodne žiadalo, aby mohlo v rokoch 2008 až 2012 vypustiť do ovzdušia 284,6 milióna ton CO2 ročne.Komisia mu však stanovila 208,5 milióna ton, teda o 27 percent menej.
Estónsko dopadlo ešte horšie, eurokomisia mu kvóty znížila až o 48 percent, zo žiadaných 24,4 milióna ton na 12,7 milióna ton ročne.
Berlusconi sa hlási
Ak dôsledkom súdneho verdiktu bude zvýšenie emisných kvót tým štátom, ktorým komisia prídel skrátila, na trh sa následne dostane viac firemných povoleniek EUA a ich cena zrejme padne. Poľsko aj Estónsko síce oznámili, že do decembra nebudú vznášať žiadne požiadavky, to však nebránilo talianskemu premiérovi Silviovi Berlusconimu prihlásiť sa o svoje práva. Rím požaduje, aby namiesto priznaných 201,6 milióna ton ročne dostalo Taliansko 215,2 milióna ton tak, ako to pôvodne požadovali.
Odborníci hovoria, že cena emisných kreditov AAU, ktoré predalo Slovensko Interblue Group, sa do istej miery odvíja od cien firemných kvót EUA. Tie po vynesení rozsudku šli dole, aj keď sa eurokomisia môže ešte proti nemu odvolať: EUA zlacnela o 52 centov, pohybuje sa teraz na úrovni 12,80 eura za tonu.
„Dôležité pri dražbách štátnych kreditov je vystihnúť najvýhodnejšiu cenu na burze firemných povoleniek," priblížil nedávno väzbu medzi EUA a AAU hovorca českého ministerstva životného prostredia Jakub Kašpar.
Aj obchodník s firemnými emisiami Miroslav Wollner hovorí, že hoci štátne a firemné emisné kvóty sú odlišné komodity, môžu firemné povolenky do istej miery ovplyvniť cenu štátnych AAU.
Cena padla okamžite
Podľa Wollnera rozsudok európskeho súdu znamená veľký precedens a je pravdepodobné, že sa o svoje práva prihlásia mnohé krajiny. Čo spraví Slovensko? Zastupujúci minister životného prostredia Čaplovič hovorí, že bude situáciu sledovať a zareaguje „vo chvíli, keď to bude najvhodnejšie".
Slovensko tiež pôvodne podalo proti komisii žalobu. Vláda pôvodne chcela na roky 2008 až 2012 41,3 milióna ton emisií na rok. Komisia nám pridelila len necelých 31 miliónov. Brusel chcel takto donútiť firmy znižovať emisie.
Po viacerých rokovaniach Ficova vláda pristúpila na kompromis: uspokojila sa s dodatočným zvýšením o 1,7 milióna ton. Slovensko následne žalobu na Európsku komisiu v máji 2008 stiahlo. V médiách sa vtedy vynorili podozrenia o netransparentnom prideľovaní vylobovaných 1,7 milióna ton emisných kvót vyvoleným podnikom. „Zvýšené množstvo kvót je určené pre deväť spoločností, ktoré boli z Bruselu direktívne určené," informovalo ministerstvo životného prostredia.
