LONDÝN.
Zamestnanci závodu v španielskej Zaragoze potrebujú na zmontovanie jedného auta 19,5 hodiny a pracovníci závodu v britskom Ellesmere Port 23,2 hodiny. V Bochumi na jedno vozidlo potrebujú 24,4 hodiny a v Rüsselsheime až 33,1 hodiny. Vyplýva to z údajov doterajšieho materského koncernu General Motors (GM), uvádza Financial Times. Závod v anglickom Lutone, ktorého zatvorenia sa odbory obávajú, bol podľa tohto hodnotenia štvrtou najefektívnejšou európskou fabrikou Opela.
Informácie pochádzajú z decembra 2008. Čas montáže jedného auta patrí medzi faktory, ktorými sa meria produktivita závodov. Z uvedených údajov však nie je jasné, na ktoré modely sa tieto časy vzťahujú. Vo všeobecnosti možno povedať, že je potrebný menší čas na zmontovanie modelu Corsa než väčšieho auta, ako je napríklad Insignia. V Ellesmere Port sa vyrába napríklad Astra a v Zaragoze predovšetkým Corsa a Meriva.
Napriek tomu sú tieto údaje vodou na mlyn britským a španielskym politikom. Obávajú sa totiž, že v ich krajinách budú zrušené pracovné miesta, aby boli zachované v Nemecku. Berlín totiž ponúkol novým majiteľom veľkú finančnú podporu.
Dohodu, podľa ktorej Opel prevezme kanadský autododávateľ Magna International a ruská štátom kontrolovaná banka Sberbank, sprostredkovala nemecká vláda. Zároveň novým majiteľom ponúkla finančnú pomoc vo výške 4,5 miliardy eur (135,57 miliardy Sk).
Boja sa protekcionizmu
Británia rovnako ako Belgicko a Španielsko, kde sa tiež nachádzajú závody Opela, majú s dohodou problém. Obávajú sa totiž, že dohoda sprostredkovaná Berlínom a ponúknutá pomoc môže viesť k strate pracovných miest a zatvoreniu závodov v ich krajinách, zatiaľ čo štyri nemecké fabriky zostanú otvorené. Opel má v Európe celkovo osem závodov.
Britský minister hospodárstva Peter Mandelson 17. septembra vyzval Európsku komisiu (EK), aby zabránila eskalácii sporu do vojny, pri ktorej budú vlády využívať subvencie na zachovanie pracovných miest. Mandelson povedal, že EK "nemôže akceptovať zatváranie závodov a reštrukturalizáciu, ktorá vychádza z veľkosti šekovej knižky a nie z podnikateľskej racionality". Podľa Mandelsona musí rozhodnutie o obmedzení pracovných miest vychádzať zo životaschopnosti závodov a nie zo štátnej pomoci.
Plánujú škrty
Noví vlastníci Opela plánujú zrušiť celkovo približne 10.500 pracovných pozícií. EK v reakcii na obavy uvedených štátov uviedla, že pozorne preskúma dohodu o predaji Opela, či neporušuje pravidlá Európskej únie (EÚ) o štátnej pomoci. Podľa Mandelsona je zákonnou povinnosťou EK, aby trvala na rozdiele medzi tým, čo je ekonomicky zdravé a prospešné, a tým, čo je výhodné politicky.
Vládne subvencie pre firmy alebo sektory sú podľa pravidiel EÚ nezákonné, pokiaľ vychádzajú z geografických úvah, ktoré narušujú konkurenciu na jednotnom európskom trhu.
Kritici predaja Opela tvrdia, že bol vo veľkej miere ovplyvnený stranami nemeckej vládnej koalície, ktoré sa boja nahnevať voličov. V Nemecku sa totiž blížia voľby, ktoré sa budú konať v nedeľu 27. septembra.
Proti ponuke Nemecka na miliardovú pomoc pre Opel ostro vystúpil aj šéf konfederácie európskych zamestnávateľov Business Europe Jürgen Thumann.
Thumann tvrdí, že dohoda o predaji je od základu chybná, keďže podporuje firmu v problémoch na úkor prosperujúcich spoločností. "Spomeňte si na zdravé a úspešné spoločnosti. Čo sa s nimi stane, keď vlády budú pomáhať chorým firmám? Zdravé spoločnosti potom asi tiež ochorejú."
Z dlhodobého hľadiska podľa Thumanna nebude dohoda týkajúca sa Opela fungovať, pretože noví vlastníci budú potrebovať ďalšiu finančnú pomoc. "Som si istý, že to vydrží iba nejaký čas. Potom sa vrátia a budú pýtať viac."
