Keďsa Dzurindova vláda po rôznych peripetiách rozhodla podporiť dostavbu Slovenského národného divadla, zostala v povetrí obava, že tí veľavážení umelci v týchto veľkých priestoroch padnú čoskoro finančne na „hubu". Zabrániť tomu mala nová šéfka divadla SILVIA HRONCOVÁ. Divadlo síce na „hubu" nepadlo, ale už hľadá nového riaditeľa.
Spisovateľ Michal Hvorecký nedávno označil Slovenské národné divadlo za socializmom napáchnuté. Súhlasíte?
„V SND funguje systém, ktorý sa nemenil desaťročia. Nejde o „socializmus", skôr o konzervativizmus až z 19. storočia. Individuálne záujmy vládli podľa toho, ako blízko sa dostali k moci. Riaditeľ bol často ich rukojemníkom. Ďalším problémom bola nespolupráca jednotlivých súborov. Mali svoje budovy, svoje úspechy aj pády, ale značku SND necítili. Hvorecký má pravdu, komunistom vyhovovala nejednotnosť SND. Až teraz si uvedomujem, že presťahovaním do spoločného priestoru vznikol predtým nepoznaný stres. Už sa nedalo hrať na vlastnom, ale robiť veci spoločne."
Aká je výška dotácie z ministerstva kultúry?
„V tomto roku vyše 16 miliónov eur. Tieto peniaze však nepokrývajú všetky potreby SND, preto bolo dôležité dosiahnuť vnútorné úspory, zvýšiť príjmy zvonka a využiť ich na umeleckú tvorbu."
A podarilo sa zvýšiť príjmy zvonka?
„Väčšie priestory prinášali vyššie príjmy z prenájmov. Presadzovanie značky SND zvýšilo príjem zo sponzoringu. Získali sme príjmy z umeleckej tvorby a to cez koprodukcie. Koprodukcia totiž znamená rozdelenie výrobných nákladov na inscenáciu medzi dvoch alebo viacerých koproducentov. Orfeus a Eurydika, nedávno ocenená ako najlepšia inscenácia minulej sezóny, bola pripravená v takomto režime. Naším partnerom je Opera ND Varšava. O Orfea prejavili záujem aj prestížne operné domy - Opera Tel Aviv na rok 2010 a Opera Los Angeles Placida Dominga na rok 2011. Stalo sa to prvýkrát v histórii. Som na to hrdá."
Keď ste prišli na čelo SND pred tromi rokmi, čo ste tam našli?
„Ocitla som sa v novej situácii. Nové divadlo znamenalo nový systém. Na žiadne čísla som sa nemohla spoľahnúť. Argumentovalo sa vysokými a nepresnými údajmi. V médiách lietali milióny a miliardy. Museli sme najprv zistiť, koľko vlastne bude stáť celá prevádzka novej budovy a nastaviť systém tak, aby bol prehľadný a efektívny."
Tu sa začala centralizácia, ktorú vám niektorí vyčítajú.
„Tu sa začína spájanie prierezových činností, nie mojej moci. Bolo by absurdné pokračovať v línii, keď SND bolo v niekoľkých budovách, v rôznych ekonomikách, pod rozdielnymi manažmentmi. Spájanie prierezových činností postupne sprehľadnilo toky financií a vytvorilo kritériá, ktoré nútili rozmýšľať inak než úzko skupinovo."
V minulosti riaditelia jednotlivých súborov mali na starosti všetko od upratovačiek, techniky až po výkonných umelcov?
„DPOH a Malú scénu spravovala činohra, historickú budovu opera, budovu generálneho riaditeľstva technický úsek. Táto schéma je dnes nefunkčná. Zo správy budov, techniky, ale aj marketingu a obchodu sme urobili samostatné centrá. Bolo by predsa nezmyselné, aby sa napríklad o správu jednej budovy delili riaditelia činohry, baletu a opery."
Dajú sa vyčísliť úspory?
„Prechodom do novej budovy sme nemuseli zásadným spôsobom navyšovať technický personál a tým zvyšovať finančné náklady. Keby sme to neurobili, míňame o tretinu viac."
Keď ste niektoré činnosti zlúčili, obmedzili ste zároveň kompetencie riaditeľov a vzali ste im aj časť financií.
"Prevádzkovo-technické práce prešli pod technického riaditeľa. Riaditeľov súborov to odbremeňuje od množstva neumeleckej práce. Riaditelia súborov získali viac peňazí na umenie, na tvorbu, premiéry, na mzdy
umelcov a ďalších zamestnancov."
Ale zdá sa, že to vnímajú inak.
„Je to podľa mňa skôr o psychológii. SND má takmer 900 zamestnancov, každý riaditeľ svoj rozpočet, takže je na každom z nich, aby efektívne hospodáril a robil vnútornú kontrolu."
Keď ste po nástupe v SND narazili na neprehľadné finančné toky, narazili ste aj na to, že peniaze šli úplne nesprávnym smerom, ak nepoužijem výraz tunelovanie?
„Práve spájanie prierezových činností malo zamedziť finančnej duplicite. S odstupom času som presvedčená, že toto bol jeden z hlavných dôvodov nespokojnosti."
V kuloároch sa hovorí o špekuláciách pri predaji vstupeniek do opery, išlo o zľavy.
„Systém v opere bol v minulosti nastavený tak, že desať dní pred predstavením bola zľava 50 percent a päť dní pred operným predstavením až 75 percent z ceny vstupenky."
Narážate na to, že niekto si mohol rezervovať vstupenky napríklad pre klientov v Rakúsku, ktorí za ne zaplatili plnú cenu. Desať dní pred predstavením rezerváciu zrušil, vstupenky kúpil v zľave a rozdiel mu šiel do jeho vrecka?
„Takýto systém zliav som zrušila, ale váš opis je presný."
A mali ste takéto podozrenia?
„S takýmito podozreniami som prichádzala do SND, lebo, ako ste povedali, v kuloároch sa o tom hovorilo."
Vyvodili ste nejaké personálne dôsledky?
„Na predaji pracujú viacerí noví pracovníci. Konečná podoba cien a systém zliav vyšli z dôslednej diskusie medzi súbormi a marketingom."
Keď ste vytvorili centrum správy technických zariadení, predtým to bolo tak, že každý súbor si obstarával techniku sám?
„V zásade áno. Dnes riaditelia súborov predkladajú požiadavky a technický riaditeľ posúdi ich opodstatnenosť a finančné možnosti."
Tým ste riaditeľom súborov vzali ďalšiu z kompetencií.
„To je pravda len čiastočne. Pokiaľ by si každý z riaditeľov obstarával techniku sám, štatutár SND by sa mohol dostať do rozporu so zákonom o verejnom obstarávaní."
Sú v SND viac odmeňovaní vyťažení umelci?
„Obsadzovaný umelec má vyšší príjem. SND je divadlom, ktoré má výnimku zo zákona. Každý riaditeľ má právo a možnosť dať zamestnancovi plat podľa uváženia a finančných možností. Má len mzdový limit."
Mali ste niekedy pocit, že niektorí ľudia v umeleckých profesiách sú pre ich nízku vyťaženosť nadbytoční?
„Vo väčšine divadiel vonku majú umelci termínované zmluvy. Dnes termínované zmluvy dostávajú umelci aj u nás. V SND však majú z minulosti zmluvy na dobu neurčitú. Môže sa stať, že umelec svoju formu z rôznych dôvodov stratí a treba to riešiť. Pri zmluvách na dobu neurčitú sa takýto problém rieši ťažko. Úlohou každého riaditeľa je však zostaviť umelecký súbor tak, aby bol vyťažený."
Vy ste sa k tomu stavali ako?
„Niektorí ľudia so zmluvou na neurčito, napríklad v opere, nie sú ani zďaleka takí obsadzovaní ako externisti. Je nákladné a neefektívne, aby ste udržiavali kvalitu predstavení pomocou hosťujúcich umelcov, ale zároveň mali v súbore plný stav a platili v ňom aj tých nevyťažených. Na druhej strane najkvalitnejší a najvyťaženejší umelci sú stále nedostatočne odmeňovaní."
Keď ste viedli o tom diskusie s riaditeľmi, dostávali ste ich do nepríjemnej polohy. Buď by museli prepustiť ľudí zo súborov, alebo prinútiť režisérov, aby nevyťažených umelcov viac obsadzovali.
„S tým súhlasím, že je to nepríjemné, ale preto sú riaditeľmi, aby to riešili. Ak majú kvalitných ľudí, treba veci zariadiť tak, aby boli obsadzovaní. Ak kvalitní nie sú, treba uvoľniť miesto novým talentom. Neznamená to, že to nevnímam ako sociálny problém. Ale zdôrazňujem, sociálny, nie umelecký."
Nechcem hovoriť o menách, ale keď ste narazili na problém nízkej vyťaženosti niektorých umelcov, aká bola reakcia riaditeľov súborov?
„Že sa to bude riešiť. Keď Pavol Smolík nastúpil do čela opery, sám prišiel s iniciatívou, že súbor sólistov treba omladiť. Do konca júna chcel znížiť počet terajších sólistov o päť a do konca roka o ďalších päť. Tieto veci stoja."
Nie sú podľa vás riaditelia súborov v konflikte záujmov? Poviem to na príklade. Šéf činohry Štefan Bučko vyšiel zo súboru, a zároveň je aj hercom. Má záujem na tom, aby ho režiséri obsadzovali. Nepôjde do konfliktu ani s nimi a ani s hercami. Tu asi platí to, čo sa dopočujete z kuloárov, že SND sa riadi zdola, nie zhora.
„Čiastočne máte pravdu, pán Bučko je z tohto pohľadu v konflikte záujmov. Ale to je problém, ktorý je otvorený nielen v SND. Je to téma vo viacerých slovenských divadlách, je to téma v zahraničných divadlách."
Ak sú riaditelia aj výkonnými umelcami či režisérmi, tak existuje veľké riziko, že namiesto otvorenia divadla konkurencii ho pred ňou uzavrú.
„S odstupom čas si myslím, že táto dvojitá rola riaditeľov výrazne ovplyvňuje ich rozhodovanie. Potom je tu ale kľúčová otázka, kto má v SND určovať trend. Keď bol riaditeľom činohry Roman Polák, bol zároveň aj režisérom, ktorý za sezónu pripravil dve inscenácie a tým sa usiloval formovať súbor. Ak sa zdvojí funkcia riaditeľa a režiséra, môže hroziť, že sa vytratí priestor pre oponentúru. Režisér Polák po odchode z postu riaditeľa pripravil Annu Kareninu a dnes má za ňu Dosku. A to je dobre."
Keď ste sa dotkli toľkých zažitých postupov či tabu v SND, nemôžete sa čudovať, že vás nakoniec z neho vytlačili.
„Čas ukáže, ktoré rozhodnutia boli správne. Riaditelia to v Národnom divadle nemali nikdy ľahké. Mnohí odišli po podobnom puči ako ja."
Narážam na to, že ste si nevytvorili dostatok spojencov, skôr nepriateľov.
„To určite. Otvorila som naraz priveľa tém. Ale každý zodpovedný generálny riaditeľ, ktorý by mal preniesť divadlo do nových priestorov, stál by zákonite pred rovnakými úlohami."
Akú rolu v tomto celom podľa vás zohralo ministerstvo kultúry a vaši najbližší spolupracovníci z divadla?
„Nechcem, aby to vyzeralo alibisticky, ale ja som sa cez celú svoju kariéru generálnej riaditeľky o politické krytie nestarala. Robila som divadlo, tam sa moje ambície začínali aj končili. V tomto chcem byt ďalej naivná. Nechce sa mi veriť, že by riaditeľ sekcie umenia na ministerstve Peter Kováč, môj dlhoročný priateľ, komplotoval s poslancom Dušanom Jarjabkom cez mojich ďalších blízkych spolupracovníkov divadla. Nemôžem uveriť, že to pripravovali mesiace. Nemôžem a nechcem tomu uveriť, pretože by som stratila ilúzie, ktoré mi umožňujú tešiť sa zo života."
