Návrh štátneho rozpočtu nepotvrdzuje , že sa vláda rozhodla tvrdo šetriť. Idú totiž voľby.
BRATISLAVA. Po dlhých týždňoch naťahovania ministerstvo financií zverejnilo návrh štátneho rozpočtu. Premiér Robert Fico a minister financií Ján Počiatek na presné čísla z rozpočtu pristúpili až po kritike médií, ekonómov a opozície, že ich utajovaním skracujú priestor na verejnú diskusiu.
Hlavnou správou utorka je informácia o prekvapujúco vysokom deficite štátneho rozpočtu. Na budúci rok má byť 3,75 miliardy eur, čo je v prepočte takmer 113 miliárd korún. Takú obrovskú sekeru rozpočet ešte nemal. Pre porovnanie, je to zhruba o tri miliardy viac ako štyri rozpočtové deficity z rokov 2005 až 2008 dokopy.
Deficit verejných financií, kam popri štátnom rozpočte patrí napríklad aj Sociálna poisťovňa, verejné vysoké školy, samosprávy či zdravotné poisťovne, bude 3,7 miliardy eur, čo je 5,5 percenta hrubého domáceho produktu. To znamená, že dieru vo verejnom rozpočte spôsobujú len vládne financie.
Ostatné súčasti verejných financií budú v miernom prebytku. Či sa to podarí, je otázne, lebo obrovský problém s rozpočtami majú aj mestá a obce či zdravotné poisťovne. Tento rok má byť deficit verejného rozpočtu 6,3 percenta.
Premiér Fico nevybočil z tradičného rámca. Tlačovú besedu o rozpočte využil na kritiku opozície aj médií. Nepáčilo sa mu, že médiá napísali, že výdavky štátneho rozpočtu stúpnu tento rok o vyše dve miliardy na 16,3 miliardy eur. Povedal, že až tri a pol miliardy z toho sú peniaze z eurofondov. Takáto suma je však aj na strane rozpočtových príjmov, čo v skutočnosti znamená, že to nezvyšuje deficit.
Výdavky idú hore
Opozíciu aj médiá Fico obvinil z toho, že im vyhovuje všetko, čo škodí vláde. „Obraz - čím horšie, tým lepšie niekomu vyhovuje a veľmi rýchlo sa šíri," povedal premiér.
Opomenul však, že médiá mali v utorok k dispozícii len jednu tabuľku z vyše stostranového rozpočtu. V tabuľke určenej pre rokovanie tripartity boli výdavky jednotlivých rezortov bez toho, aby bolo napísané, koľko z toho sú peniaze nášho rozpočtu a aká suma prišla z Bruselu.
Presné čísla z utorka už hovoria o istých úsporách: „Pokiaľ ide o vládnu spotrebu, zoškrtali sme výdavky ministerstiev o 750 miliónov eur, čo je z pohľadu histórie neštandardné," povedal Fico. Rozpočet pritom ráta s valorizáciou dôchodkov, všetkých sociálnych dávok, vládnou bonifikáciou hypotéky, ale aj so zvýšením rodičovského príspevku či podporou mladomanželských pôžičiek. Platy vo verejnej správe podľa Fica stúpnu oproti tomuto roku v priemere o percento. Učitelia môžu očakávať zvýšenie od 2,3 do 3 percent.
„Je to rozpočet na ochranu ľudí," zhodnotil premiér stručne Počiatkov návrh zákona roka. Z návrhu štátneho rozpočtu však tiež vyplýva, že napriek určitým škrtom výdavky oproti tohtoročným rastú aj potom, čo ich očistíme o eurofondy a ich vládne spolufinancovanie.
Takto upravené výdavky vládneho rozpočtu boli vlani 11,8 miliardy eur, plán na budúci rok je 12,7 miliardy eur. „Výdavky rozpočtu medziročne stúpnu o takmer miliardu eur, aj keď odrátame vplyv eurofondov a spolufinancovania," povedal bývalý šéf rozpočtových analýz na ministerstve financií Ján Marušinec.
„Tento návrh neznamená radikálny rez, ako ohlasoval minister financií, ale radikálny nárast výdavkov, aký sme za posledných päť rokov nezaznamenali," povedal pre TASR analytik INESS Radovan Ďurana.
Z eurofondov by tento rok Slovensko malo podľa návrhu rozpočtu dostať takmer tri miliardy eur. Za jediný rok tak vláda plánuje vyčerpať zhruba 25 percent z peňazí únie plánovaných na roky 2007 až 2013.
Podľa internetového portálu nečerpaniefondov.sk sme však od roku 2007 zinkasovali z eurofondov niečo vyše 120 miliónov eur. To je zhruba percento plánovaných peňazí. Plán na rok 2010 „je veľmi prehnaná a nereálna ambícia, ktorú nie je možné splniť," hodnotí zámer vlády odborník na eurofondy Ján Rudolf.
Z rozpočtu ukrojí vyšší dlh
To, že kríza zasiahla rozpočet, nepotvrdzujú len daňové príjmy, ktoré sú na budúci rok o vyše tri a pol miliardy eur nižšie, ako boli pôvodné predpoklady. O kríze a žití nad pomery svedčí aj nárast peňazí na správu štátneho dlhu, teda najmä úrokov na dlh. Tie majú stúpnuť budúci rok o 188 miliónov eur (5,7 miliardy korún).
„Klesajú príjmy, stúpajú výdavky a všetko to ide na úkor občanov Slovenska. Prehlbuje sa zadlžovanie a vytvárajú sa ďalšie dlhy, ktoré bude musieť niekto zaplatiť," povedal pre agentúru SITA poslanec SDKÚ Ivan Štefanec.
Odbory sa hnevajú
O rozpočte mala v utorok rokovať aj Hospodárska a sociálna rada. Sociálni partneri však dostali na rokovanie z rozpočtu len spomínanú tabuľku o výdavkoch. Odborári i zamestnávatelia boli z toho rozčarovaní. Ak sa vláda nepolepší, budú to považovať za porušenie sociálneho dialógu, svorne tvrdili.
Napriek tomu premiér Fico s ministrom Počiatkom pokračovali v ich ignorovaní. Návrh štátneho rozpočtu im doručili asi dve hodiny pred plánovaným rokovaním. Na preštudovanie a pripomienky k dokumentu, ktorý má vyše sto strán, im tak zostal extrémne krátky čas. „To je už nedôstojné, aby sme mali tak málo času na preštudovanie a zaujatie stanoviska," rozčuľoval sa viceprezident Konfederácie odborových zväzov Vladimír Mojš.
Výdavky sa odtrhli
O návrhu rozpočtu hovorí hlavný ekonóm UniCredit Bank JÁN TÓTH.
Aký je váš názor na to, že sa rozpočtový deficit dostane na historických 3,75 miliardy eur?
„Zdá sa mi rozumné vyjadrenie NBS, že by deficit bolo treba znížiť viac k piatim percentám HDP. Za dva roky takýchto vysokých deficitov nám dlhová služba zhltne o 13,5 miliardy korún viac, čo je napríklad celý rozpočet vysokého školstva. Ak by teda dlh nerástol tieto dva roky, mohli sme zdvojnásobiť podporu vysokých škôl."
Aké sú najväčšie slabiny návrhu tohto rozpočtu?
„Odhad daní je v poriadku. Zároveň výdavky štátneho rozpočtu bez prihliadania na zvýšenie pre dotácie Európskej únie a vyššiu dlhovú službu rastú o neuveriteľných 8 percent, ale na veľa dôležitých veciach sa šetrí."
Je tento rozpočet primeranou reakciou na krízu?
„Veľmi nie. Mohol sa sústrediť buď na podporu investícií cez zníženie daní či odvodov. Alebo na ochranu ohrozených skupín. Nerobí ani jedno, ani druhé. Dávky v hmotnej núdzi klesajú, na dôležité kategórie sociálnej inklúzie sa zvýšia výdavky o jedno percento, čo je menej ako inflácia."
Vidíte v ňom aj nejaké priority?
„Oproti rastu základných výdavkov o osem percent učiteľov čaká len dvojpercentný rast platov. Vysoké školy dokonca dostanú menej o tri percentá bez imaginárnych zdrojov z EÚ. Základné školstvo dostane menej z domácich zdrojov, veda dostane dokonca o 11 percent menej, na kultúru však ide o 11 percent viac. Verejne podpora zdravotníctva klesne o jedno percento, takisto podpora vymáhateľnosti práva klesne o 8 percent. Vianočný príspevok stúpne o 9 percent, ale podpora rodiny len o tri percentá. Nie je úplne jasné, aké sú priority. Zároveň plán na ďalšie roky hovorí o šetrení, napríklad na vzdelaní cez zmrazenie ich výdavkov."
(iš)
