BRATISLAVA. Vládne priority sa v rozpočte strácajú. Napríklad na školstvo či na niektoré oblasti zo sociálnych vecí ide buď menej peňazí, alebo situáciu vylepšuje len čakanie na eurofondy. Na nich totiž stojí a padá nárast výdavkov vo viacerých rezortoch.
„Návrh štátneho rozpočtu vysiela viacero zmätočných signálov. Jednoznačne sa nedá povedať, že prioritou sú vzdelanie, zdravotníctvo či sociálne ohrozené skupiny. Navyše, je zásadne ovplyvnený eurofondmi, ktoré môžu, ale aj nemusia prísť v takom rozsahu," myslí si ekonóm UniCredit Bank Ján Tóth.
Pasca nečerpania
V pasci eurofondov sa môže ocitnúť školstvo, ale aj veda a výskum. Napríklad na základné a stredné školy majú ísť na budúci rok bezmála dve miliardy eur, čo je asi o pol percenta viac ako plán na tento rok. Ak by sa eurofondy čerpali ako doteraz, balík financií by sa stenčil o percento. Závislé od eurofondov sú aj vysoké školy.
Návrh štátneho rozpočtu počíta s tým, že na budúci rok sa vyčerpajú eurofondy za tri miliardy eur, no od roku 2007 sme vyčerpali len 120 miliónov eur.
Závislosť rozpočtu od európskych peňazí nie je podľa analytika inštitútu Iness Radovana Ďuranu problém: „Nie je nevyhnutné rozlišovať výdavky vlády a zdroje z eurofondov. Ak vláda dokáže zvýšiť kvalitu v konkrétnych oblastiach pomocou eurofondov pri znížení štátnych výdavkov, bol by to znak šikovnosti a dobrá správa pre daňových poplatníkov."
Bývalý šéf Slovenskej rektorskej konferencie a rektor STU v Bratislave Vladimír Báleš je optimistom. Naznačil, že tento rok môže byť z pohľadu eurofondov úspešný. „Máme najviac projektov zo všetkých vysokých škôl a sme pripravení všetky eurofondy vyčerpať," povedal. No v prepojení peňazí zo štátneho rozpočtu s eurofondmi vidí problém. To, že peňazí z rozpočtu na vysoké školy ubúda, môže narobiť problémy s bežnou prevádzkou a fungovaním. Na tento účel sa totiž eurofondy nedajú použiť.
Pre vysoké školy navrhuje vláda takmer o 13 percent peňazí viac. Počíta však aj so 76 miliónmi eur z eurofondov. Bez nich je rozpočet univerzít v mínuse. Nárast je aj preto taký vysoký, lebo na tento rok svieti v kolónke eurofondov v rozpočte nula. „To musia byť zlé údaje, pretože naša univerzita už fondy čerpala," tvrdí Báleš.
Menej peňazí bez eurofondov nejde len do školstva, ale napríklad aj do vedy. Slovenská akadémia vied má na budúci rok dostať o osem miliónov eur menej ako tento rok. „Šancou v budúcnosti je znalostná ekonomiky a takýto trend nie je dobrý," povedal riaditeľ Ekonomického ústavu SAV Milan Šikula. Problém nedostatočného množstva peňazí v školstve a vede sa netýka len Ficovej vlády, ťahá sa už dlhšie. „Podiel výdavkov na HDP klesá už od roku 1989," povedal Šikula.
Školstvo a vedu neťažia len chýbajúce peniaze, ale aj nedostatok reforiem. „Viac zdrojov na neefektívne vysoké školstvo preplnené študentmi s nedostatočným vzdelaním neznamená zlepšenie vyhliadok do budúcnosti krajiny," doplnil Ďurana.
Menej na núdzu
Prioritou vlády sa podľa rozpočtu nezdajú byť ani ľudia, ktorí nemajú prácu, hoci hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál tvrdí, že na dávky v hmotnej núdzi ide viac peňazí a „mení sa len ich štruktúra". Podľa návrhu v rozpočte však majú dávky v hmotnej núdzi klesnúť asi o 7 miliónov eur. Ďurana si myslí, že je to spôsobené nízkym čerpaním v tomto roku.
„Štatistika ukazuje, že plánovaný rozpočet na dávky v hmotnej núdzi sa asi nevyčerpá," povedal. Do augusta sa totiž z plánu minula len polovica. Druhým vysvetlením, prečo rozpočet dávok klesá, môže byť, že vláda chce sústrediť viac peňazí v Sociálnej poisťovni na predĺženie podpory v nezamestnanosti zo 6 na 8 mesiacov.
