Špeciálne zátky, ktoré by obmedzili dovoz viacerých kvalitných destilátov, vyšli z hlavy liehovarníkov. Priznali to sami. Skrytý lobing však popierajú.
BRATISLAVA. Novely zákona o spotrebnej dani z liehu, ktoré vychádzajú z ministerstva financií, majú byť dielom šéfov slovenských liehovarníckych firiem a nie ministerstva.
V súčasnosti je v parlamente návrh novely tohto zákona a má zaviesť povinnosť pre reštaurácie a puby používať iba také fľaše s tvrdým alkoholom, ktoré budú mať špeciálne zátky. Tento návrh pochádza z dielne liehovarníkov zo St. Nicolausu.
„Ide o cielenú likvidáciu konkurencie. V pozadí vidieť snahu eliminovať všetkých, ktorí na domáci trh dovážajú liehoviny z iných členských štátov," povedal SME zdroj, ktorý si neželá byť menovaný.
So zátkami prišli zo Svätého Mikuláša
Robert Spišák zo St. Nicolausu priznal, že myšlienku špeciálnych zátok navrhol on na oficiálnych stretnutiach stálej pracovnej skupiny na ministerstve. „Ak účasť v tejto skupine, je možné považovať za intenzívny lobing liehovarníckych spoločností, tak áno, intenzívne lobujeme, ale rovnako intenzívne lobujú aj iní," povedal.
Nápad podnietilo to, že „najväčším kanálom na prienik čiernych liehovín sú krčmy." Zamedziť by to mali špeciálne zátky zabraňujúce dolievaniu alkoholu. „Argumentoval som, že keď sa zvýši spotrebná daň z liehu, zase vzrastie motivácia na rozšírenie čierneho liehu," hovorí Spišák. Ministerstvo financií podľa neho tento návrh dalo iniciatívne do novely zákona o spotrebnej dani z liehu, ktorá je v parlamente. Šéf daňovej sekcie na ministerstve Adrián Belánik má na povinné zátky rovnaké argumenty ako Spišák.
Ján Ondruš, tiež zo St. Nicolausu, sa bráni aj tým, že „intenzívny lobing liehovarníckych spoločností zrejme nie je taký úspešný, keďže spotrebná daň z liehu sa na rozdiel od iných bude zvyšovať s veľkou pravdepodobnosťou".
V súčasnosti už so špeciálnymi zátkami nesúhlasí ani St. Nicolaus a z viacerých zdrojov prišli informácie, že z novely zákona majú v parlamente vypadnúť.
Podľa zdroja SME však nemá ísť len o „zátkovú" iniciatívu, ale napríklad aj o poslednú novelu zákona o spotrebnej dani z liehu, ktorá platí od marca tohto roka. Tá sprísnila pravidlá pre dovozcov alkoholu ak pre tuzemských výrobcov, čím vraj obmedzuje voľný pohyb tovaru v Európskej únii. Či je to tak, by už onedlho mal povedať samotný Brusel. Znepokojení podnikatelia totiž požiadali Európsku komisiu o preskúmanie súladu zákona o spotrebnej dani z liehu s európskymi predpismi. Ak nebude v poriadku, do pol roka bude musieť parlament urobiť opravu.
Pracoval s ľuďmi od fachu
To, že šéf daňovej a colnej sekcie na ministerstve financií Adrián Belánik má blízko k liehovarníckemu biznisu, potvrdzuje aj obchodný register.
Časť roku 2001 bol členom dozornej rady v leopoldovskej firme Slovenské liehovary a likérky. Bol tiež tri roky v predstavenstve firiem Finservis a Finservis Consulting spolu s Jánom Ondrušom či Robertom Spišákom. Obaja sú v súčasnosti v dozornej rade spoločnosti St. Nicolaus.
Majiteľom oboch liehovarov - St. Nicolaus v Liptovskom Mikuláši aj leopoldovského Slovenské liehovary a likérky - je Ján Sabol. Jeho liehovarnícke kráľovstvo pokrýva takmer tretinu slovenského trhu s liehovinami.
Spišák potvrdil, že sa s Belánikom pozná ešte z univerzitných čias a že chvíľu spolu pracovali v rovnakej spoločnosti - Finservis. „Nie je to však môj rodinný priateľ," dodal Spišák.
Belánik tvrdí, že sa venoval poradenstvu a považuje vyjadrenie, že vyšiel z liehovarníckeho priemyslu, za „zavádzajúce".
