BRATISLAVA. Ambícia vlády znížiť deficit verejných financií v budúcom roku zo 6,3 na 5,5 percenta hrubého domáceho produktu sa nemusí naplniť. Vládny návrh rozpočtu počíta s tým, že za deficitom verejných financií bude najmä diera v štátnom rozpočte, zvyšok verejného sektora by mal byť v úhrne v pluse. A v tom je problém.
Neistotu oproti vládnemu návrhu rozpočtu na budúci rok hlásia zdravotné poisťovne. Pod tlakom je aj samospráva. „Je riziko, že celkový schodok verejnej správy môže byť vyšší. Plán, aby štátny rozpočet bol v mínuse a zvyšok verejného sektora v pluse, je príliš ambiciózny," povedal analytik Tatra banky Juraj Valachy.
Samospráva budúcoročný deficit verejného sektora nezvýši, zákon jej prikazuje zostavovať prebytkové alebo vyrovnané rozpočty. Ak jej však štát tento a budúci rok finančne nepomôže, niektorým mestám hrozí aj nútená správa, myslí si podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Turčány.
Vládny či obecný balíček?
Kríza má mestá a obce budúci rok obrať zhruba o 400 miliónov eur. V tom je výpadok príjmov z daní, ale aj balíček na podporu ekonomiky, na ktorom sa podieľala aj samospráva. Vláda totiž ľuďom zvýšila odpočítateľnú položku, čo im znížilo daň z príjmu mesačne zhruba o desať eur.
Táto a ďalšie úpravy mestám a obciam vezme tento rok 82 miliónov a budúci rok vyše 150 miliónov eur. ZMOS chce tieto peniaze od štátu späť. Buď cez dotáciu od vlády, alebo cez zmrazenie odpočítateľnej položky na budúci rok. Ďalšou možnosťou je, že by sa siahlo na niektoré daňové výhody ľudí a firiem, napríklad v dobrovoľnom sporení na penziu. „Rozpočet nepočíta so žiadnymi legislatívnymi opatreniami na stabilizáciu daňových príjmov miest a obcí, preto sme ho v tripartite nepodporili," kritizuje Turčány.
Vláda pomoc obciam zvažuje. No zatiaľ nie je jasné, z čoho sa to zaplatí. „Otázka finančnej kompenzácie dosahov krízy je predmetom rokovaní. Do úvahy pripadajú aj legislatívne zmeny," povedal hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál.
Ak by sa mestá a obce s vládou nedohodli, môže podľa Turčányho nastať situácia, že nebude dostatok peňazí na normálne fungovanie, na platy učiteľov či na spolufinancovanie eurofondov.
Primátor Martina Andrej Hrnčiar vláde vyčíta, že „hodila krízu na plecia starostov a primátorov". Zatiaľ čo sa vláda neochotou šetriť v sociálnych výdavkoch pripravuje na volebný rok, samospráva musí podľa neho robiť nepopulárne opatrenia. Ficov kabinet napríklad úradníkov pre krízu neprepúšťa, ale mestá nemajú na výber.
Martin napríklad ide prepustiť 15 percent úradníkov. „Návrh štátneho rozpočtu je volebný. Vláda nechce robiť opatrenia, ktoré by mali dosah na ľudí, no my tie opatrenia budeme musieť prijať," povedal Hrnčiar. Za odvážne považuje aj tvrdenie premiéra, že platy v školstve stúpnu budúci rok o dve až tri percentá.
„Prvé, čo urobia riaditelia, keď od nás dostanú menej peňazí, je, že siahnu na pohyblivé zložky miezd. Neviem si predstaviť, z čoho sa bude financovať zvýšenie platov," povedal Hrnčiar.
Výpadkom dane z príjmov trpia aj samosprávne kraje. „Každý sa musí vyrovnať s problémami sám," povedal šéf trnavskej župy Tibor Mikuš, bývalý poslanec za HZDS, dnes nezávislý.
Neistota v poisťovniach
Aj rozpočet zdravotného poistenia môže mať pre deficit verejnej správy problém. Ministerstvo financií počíta s prebytkom 140 miliónov eur. Podľa Eduarda Kováča zo Združenia zdravotných poisťovní to však má priveľa premenných. „Nevieme, ako sa bude vyvíjať príjmová stránka, nezamestnanosť a aká bude platba za štátnych poistencov," hovorí. Neisté sú aj výdavky. Tie závisia od dohody poisťovní s poskytovateľmi.
Zdravotné poisťovne nepočítajú, že by mali hospodáriť s deficitom. „Pri zostavovaní rozpočtu budeme postupovať tak, aby sme čo najreálnejšie odhadli naše príjmy a na základe toho odvodili adekvátne cenové podmienky pre poskytovateľov," povedala hovorkyňa zdravotnej poisťovne Dôvera Zuzana Horníková.
