Nálepky na cintorínoch upozornia najmä tých neplatičov, ktorí prídu na cintorín raz do roka na Dušičky.
BRATISLAVA. Napriek výzvam, ktoré v ostatných rokoch rozoslali prevádzkovatelia cintorínov, tisícky hrobov zostávajú naďalej nezaplatené.
Vo východoslovenskej metropole nik neplatí za takmer polovicu hrobových miest. „To treba vysporiadať, inak do budúcnosti nemožno vylúčiť ich zrušenie," upozorňuje konateľ košického Rekviemu Karol Kačmáry. V Bratislave nezaplatené hroby rovnako rátajú na tisíce. V obidvoch mestách sa preto začínajú na pomníkoch objavovať upozornenia. Ak za miesto nik nezaplatí, zrušia ho. Lehoty na zrušenie určuje zákon - rok pre nájomcov, ktorí sú známi, päť rokov pre tých, ktorí nebývajú na adrese, ktorú uviedli.
Zmluvy sa uzatvárajú postupne, platiť treba stále
Právne minimum
Hrobové miesto sa smie
užívať na základe nájomnej zmluvy. Zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú, nesmie byť vypovedaná skôr ako po 10 rokoch.Ak nájomca zomrie,
prednostné právo na uzatvorenie novej zmluvy majú dedičia, ak je ich viac, tak ten
z nich, ktorý sa prihlási prvý.Prevádzkovateľ cintorína je povinný nájomcovi zabezpečiť prístup k hrobu a až
na výnimky doň nesmie zasahovať. Vtedy o tom musí nájomcu informovať.Nájomca je povinný
na vlastné náklady hrob udržiavať a oznamovať zmeny údajov pre evidenciu.Ak nájomca nezaplatil, správca cintorína ho na to musí písomne upozorniť. Ak nezaplatí, výpovedná lehota je jeden rok alebo päť rokov vtedy, ak nájomca nie je známy.
Po vypršaní lehoty sa hrobové miesto zruší a príslušenstvo predá v dražbe.
Zákon o pohrebníctve z roku 2005 priniesol väčší poriadok do vzťahov na cintorínoch. Podľa neho totiž musí mať každý, kto sa stará o hrob blízkych, nájomnú zmluvu. Predtým stačilo mať len potvrdenku o zaplatení alebo doklad o užívacích právach.
„Všetky zmluvy sa nemusia uzatvoriť do určitého termínu. Môže to byť postupne, tak ako sa končia doterajšie vzťahy," hovorí riaditeľ bratislavského Marianumu Miloslav Hrádek. Zmluvy sa uzatvárajú na správe cintorína. Doterajšie právne vzťahy zostávajú zachované.
Platiť sa však musí tak či tak. Po tom, čo sa bratislavskej organizácii vrátilo štyri a pol tisíca nedoručených listov neplatičom, rozhodli sa dať vytlačiť lístky s oznamami o možnom zrušení miesta na hroby. Zatiaľ ich na cintorínoch vylepili štyri tisíce. Rušenie hrobov neplatičov nie je novinka. V hlavnom meste pred účinnosťou zákona platilo všeobecne záväzné nariadenie, ktoré to umožňovalo už po roku neplatenia
Aké platia pravidlá
Prevádzkovateľ cintorína môže zrušiť hrob najskôr po ukončení takzvanej tlecej doby. „Miesto sa prekope a ak sa nájdu predtým uložené ostatky, zozbierajú sa do obalov a uložia späť do tej istej jamy, avšak na osobitne vyhĺbené miesto," vysvetľuje Vincent Chlepko zo ZaaRES, ktorá prevádzkuje cintoríny v Banskej Bystrici. Zákon tleciu dobu stanovuje na desať rokov. Ak by ostatky vybrali skôr, išlo by o exhumáciu.
Pri premiestňovaní ostatkov sa musí dodržať hĺbka uloženia tak, aby sa nedostali do spodnej vody a aby nad nimi vznikol štandardný priestor na ďalšie pochovávanie. „Ak sa v budúcnosti o ostatky bude niekto zaujímať, ich uloženie je možné dohľadať v starších záznamoch," dodáva Hrádek. Zriaďuje sa aj dokumentácia stavu hrobu pred jeho zrušením. Príslušenstvo hrobu prevádzkovateľ cintorína demontuje a ak to jeho stav umožňuje, predá ho v dražbe.
Na cintorínoch začína byť plno
Z najväčších miest sú na tom najlepšie Košice. V Bratislave sa do nových hrobov pochováva už len v Ružinove.
BRATISLAVA. Samosprávy bojujú s nedostatkom miesta na cintorínoch. Z najväčších miest sú na tom najlepšie Košice. Na verejnom cintoríne tam zostáva miesto na vytvorenie tisícky nových hrobov, čo má stačiť na 8 až 10 rokov. V Banskej Bystrici je na klasické pochovávanie voľných len niekoľko miest. No pred dokončením je nová časť pohrebiska a voľné miesta sú na prímestských cintorínoch.
V Bratislave sa zo 17 cintorínov spravovaných mestskou organizáciou Marianum do nových hrobov pochováva len v Ružinove. Napriek tomu, že ľudia už volia radšej kremáciu, mesto potrebuje ročne okolo 600 hrobov. „Kapacita ružinovského cintorína stačí na päť rokov. Potom bude hlavné mesto stáť pred vážnym problémom, kde pochovať svojich obyvateľov," hovorí riaditeľ pohrebníctva Marianum Miloslav Hrádek.
Obnova hrobov po neplatičoch je len jedna z možností. Ďalšou je prebudovávanie cintorínov tak, že sa na hrobové miesta využijú doterajšie voľné priestranstvá, ako sa to robí v súčasnosti v Petržalke. Riešiť nedostatok miesta v meste sa dá pochovávaním Bratislavčanov na nezaplnených cintorínoch v okolí alebo výkupom pozemkov pre nový cintorín. Na to však v hlavnom meste urbanisti podľa Hrádeka nemysleli.
Pomocou môže byť aj ekonomická motivácia ľudí, aby viac využívali kremáciu. Uloženie urny v stene nie je tak priestorovo náročné. Diskutabilným, no určitým riešením by bolo aj to, ak by nájomcovia viacerých hrobov po ukončení tlecej doby súhlasili s uložením ostatkov napríklad v rámci rodiny do jedného hrobu. Ušetrilo by sa miesto na cintoríne a ušetrili by aj oni na poplatkoch. Takéto zmeny by podľa Hrádeka prevádzkovateľ cintorína urobil na vlastné náklady.
Halka Tytykalová
Chystajú nový zákon
BRATISLAVA. Od novembra budúceho roka má platiť nový zákon o pohrebníctve.
Novinkou je, že ukladá prevádzkovateľom cintorínov povinnosť umožniť vstup každej pohrebnej službe, ktorú si „podľa vôle a objednávky" vybral obstarávateľ pohrebu. Podľa ministerstva zdravotníctva sa tým spĺňajú požiadavky Protimonopolného úradu a odstránia sa spory medzi prevádzkovateľmi cintorínov a inými pohrebnými službami.
„Obávam sa, že tvorcov návrhu ovplyvnili niektoré lobistické skupiny," obviňuje ministerstvo riaditeľ pohrebníctva mesta Bratislavy Marianum Miloslav Hrádek.
„Ak bude vykopávať hrob pohrebná služba, ktorá nemá k cintorínu vzťah, bude to ako s kamenármi," mieni. Tí totiž často namiesto toho, aby starý materiál z prerábaných hrobov vyviezli, nechajú ho na cintoríne na čiernej skládke. „Pohrebná služba bude mať zisk z pochovávania, lebo ide o živnosť. Obec to potom bude na svoje náklady dávať po nej do poriadku," namieta Hrádek.
Oproti terajšej právnej úprave sa povoľuje v ochrannom pásme cintorína umiestňovať budovy, ktoré poskytujú služby súvisiace s pohrebníctvom. Teda napríklad kamenárstvo či kvetinárstvo.
Halka Tytykalová
Na vandalov volajte políciu, je jedno akú
Ak pohrebné miesto poškodia vandali, prevádzkovateľ pohrebiska nenesie za vzniknutú škodu zodpovednosť. Zodpovedný je vandal, ktorý škodu spôsobil.
BRATISLAVA. Vandalizmus a krádeže na cintorínoch sa pozostalých zvyčajne hlboko dotknú.
Okrem finančnej škody ich z ľudskej stránky zasiahne fakt, že niekto poškodil alebo zobral niečo z miesta, ku ktorému prechovávajú úctu.
Prevrátia náhrobné kamene
„Najčastejšie sú drobné krádeže kytíc či kahancov. Našťastie menej často sa stretávame aj s krádežami častí náhrobných kameňov alebo s vandalmi, ktorí ich poprevracajú," hovorí Vincent Chlepka zo spoločnosti ZaaRES, ktorá spravuje mestské cintoríny v Banskej Bystrici.
Neporiadok na cintorínoch však robia aj kamenári a návštevníci pohrebísk. „Tu nepomáhajú ani prevádzkové poriadky vyvesené na každom pohrebisku," opisuje Chlepka.
Vandalizmu, hoci aj sporadickému, niekedy nezabránia ani preventívne opatrenia. Bežnou praxou napríklad býva, že cintoríny kontrolujú počas obhliadkovej činnosti príslušníci mestskej polície.
Čo hovorí právo
Ak sa na hrobe vyvŕšia vandali, ťažko sa dovolávať náhrady škody od prevádzkovateľa pohrebiska. „Prevádzkovateľ nenesie zodpovednosť za poškodenie pohrebného miesta, okrem prípadu, že škodu zavinil sám svojou činnosťou," hovorí advokátka Lucia Menkeová.
To sa môže stať napríklad tak, že pri práci na pohrebisku rozbije náhrobný kameň. Vtedy je prevádzkovateľ povinný škodu nahradiť. Inak za svoj čin nesie zodpovednosť len vandal, ktorý škodu spôsobil.
Informujte správcu a volajte políciu
Hneď ako zistíte poškodenie hrobového miesta, advokátka radí informovať o tom nielen prevádzkovateľa pohrebiska, ale predovšetkým políciu. „A to mestskú či štátnu," hovorí Menkeová.
Vandal, ktorý zničí, poškodí alebo zneuctí hrob, urnu, pomník, náhrobný kameň či zariadenie pohrebiska, sa dopustí trestného činu hanobenia miesta posledného odpočinku podľa paragrafu 365 trestného zákona.
Za ten môže byť potrestaný odňatím slobody až na dva roky.
Hroby sú na internete
Platby za niektoré hrobové miesta sa dajú skontrolovať na internete.
BRATISLAVA. Povinná pasportizácia (mapovanie a vytváranie evidencie) cintorínov od roku 2005 otvorila nové možnosti. Ak si ju majitelia pohrebísk nechali vypracovať v elektronickej forme, majú všetky predpoklady na to, aby mohli zriadiť virtuálny cintorín verejne dostupný na internete.
Vyše 172-tisíc hrobov je tak v databáze cintoriny.sk, 227-tisíc hrobových miest uvádza, že má v databáze cemeterysk.sk, takmer 149-tisíc cemetery.sk, 231-tisíc napríklad portál virtualnycintorin.sk.
„Najväčším prínosom pre občanov je to, že cez virtuálny cintorín môžu nájsť hroby na digitálnej mape, vyhľadávať zomretých a umiestnenie hrobov cez internet," hovorí Ján Vlček z firmy Topset, ktorá prevádzkuje prvú z uvedených stránok.
Tí, ktorí majú v užívaní hrobové miesta v hlavnom meste, si na tejto stránke zároveň môžu overiť, či za nájom hrobu riadne zaplatili (podobne ako na www.marianum.sk). Vyhľadávať sa dá aj podľa mena a priezviska zomretého.
Obľúbenou službou je vyhľadávanie hrobov. Zobrazujú sa na celkovej mape cintorína, na niektorých stránkach je fotografia hrobu.
Príbuzní a známi zo zahraničia oceňujú možnosť položiť na hrob virtuálnu kyticu alebo zapáliť pomyselnú sviečku, čo niektoré stránky umožňujú urobiť aj s odkazom.
Za jedenásť mesiacov na cintoriny.sk vyhľadalo informáciu o zomretých 85-tisíc ľudí, 16-tisíc z nich zapálilo sviečku alebo položilo kyticu. „Najväčší záujem o stránku je okolo prvého novembra a Vianoc," hovorí Vlček.
Množstvo rôznych internetových stránok s údajmi o cintorínoch a hroboch sťažuje vyhľadávanie. Podľa Vlčeka však v súčasnosti „existuje snaha o prepojenie portálov".
Právnici upozorňujú, že zverejňovanie údajov na virtuálnych cintorínoch podlieha zákonným pravidlám.
Halka Tytykalová
Vedeli ste?
1. V 8. storočí bolo juhozápadné Slovensko osídlené prevažne ľudom, ktorý svojich mŕtvych nespaľoval, ale pochovával. Stále však prevažovali pohanské zvyklosti.
2. Slovania označovali hroby spočiatku iba niekoľkými hrubými kameňmi, balvanmi, hlavne pri hlave a nohách. Nazývali sa žiaľniky. Prežívajúce pohanské zvyky sa prejavovali napríklad vkladaním milodarov do hrobov, symbolickým rozbíjaním nádob, zapaľovaním ohňov nad hrobmi.
3. S rozširovaním kresťanstva sa obmedzovali aj pohanské zvyky. Preto sa pochovávalo okolo kostolov podľa cirkevných predpisov.
4. Radové pohrebištia pri kostoloch sa začali uplatňovať od konca 11. do 14. storočia. Na pohrebisku v Dražovciach, kde sa pochovávalo od 11. do 17. storočia, sa nachádzali dva druhy staroslovanských náhrobníkov - balvan položený k hlave a kamenná doska položená na hrob.
5. Požiadavka, aby sa cintoríny zriaďovali mimo obcí a miest, po prvýkrát vznikla v 16. storočí. Súviselo to najpravdepodobnejšie s rozvojom miest. No až od začiatku 19. storočia sa začalo vynakladať všetko úsilie, aby sa cintoríny zriaďovali mimo sídlisk a prísne sa zakázalo pochovávať pri kostoloch.
6. Prvé krematórium v bývalom Rakúsko-Uhorsku postavili v roku 1916 v Liberci a prevádzku začalo v roku 1918. Veľmi skoro po vzniku Československa vzniklo na území Čiech a Moravy 14 krematórií. Na Slovensku nastal rozvoj kremácie až po 2. svetovej vojne.
7. Po druhej svetovej vojne začali prednosť dostávať civilné obrady v obradných sieňach. Náhrobky sa stali uniformnými vďaka sériovej kamenárskej výrobe.
(podľa Denisy Halajovej, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)
