BRATISLAVA. Európska komisia je nespokojná s tým, že slovenská vláda tento rok v rozpočte nešetrí a naplánovala si vysoký schodok. Ten má dosiahnuť až vyše šesť percent HDP, čo sú zhruba štyri miliardy eur (takmer 120 miliárd korún). Úniou povolená hranica je tri percentá. Preto začala včera voči Slovensku disciplinárne konanie. Ak sa vláda do dvoch rokov s obrovskou dierou v rozpočte nevyrovná a nestlačí ju pod tri percentá, hrozí Slovenku od eurokomisie pokuta. Tá nám už z rovnakého dôvodu hrozila aj za druhej Dzurindovej vlády.
Ficova vláda - napriek lživej propagande - nevrhla do ekonomiky žiadny „stimul" ani záplatu, ktoré by opodstatňovali deficit 6,3 percenta HDP. Čítajte komentár Petra Schutza.
„Pakt stability a rastu musíme naďalej dôsledne uplatňovať, aby sme upevnili očakávania, že nadmerné deficity sa náležitým spôsobom napravia," povedal eurokomisár Almunia.
Podobný postup začala komisia aj voči ďalším ôsmim štátom, medzi nimi je Česko i Rakúsko. Najmä pre krízu sa čaká, že priemer deficitov všetkých štátov únie bude okolo šesť percent HDP. Aj preto už začiatkom roka poslala do procedúry nadmerného deficitu deväť krajín.
Zaúch pribúda
Eurokomisia v poslednom čase kritizovala Ficovu vládu už niekoľkokrát. Vytýkala jej netransparentné čerpanie eurofondov v nástenkovom tendri, odvolanie šéfa Telekomunikačného úradu Branislava Máčaja či tender na elektronické mýto, v ktorom vláda vybrala firmu s najdrahšou ponukou.
Včera pre rozpočet skritizovala obe vlády. Pripomenula, že v rokoch 2004 až 2008 slovenská ekonomika rástla v priemere ročne o 7,4 percenta a nezamestnanosť klesla z 18,2 na 9,5 percenta, no „dobré ekonomické časy neboli využité na väčší pokrok vo fiškálnej konsolidácii". Ficovu vládu navyše skritizovala aj za to, že do vedy a výskumu dáva málo peňazí, že nezaviedla dôraznejšie rozpočtové pravidlá, ako jej to pred časom odporúčala. Nepáči sa jej ani zastavenie reforiem: „Po období ambicióznych štrukturálnych reforiem, ktoré Slovensko posunuli na cestu rýchleho rastu, sa reformný apetít v roku 2006 spomalil."
Komisia kritizuje aj to, že vláda nereformuje nad mieru štedrý priebežný dôchodkový systém a znovu ju vyzvala, aby nepodkopávala stabilitu kapitalizačného piliera.
Postup únie je oprávnený, myslí si analytik inštitútu Ineko Peter Goliaš. „Za vysoký deficit do značnej miery môže aj vláda, nielen kríza." Podiel jej viny vidí v tom, že výrazne nadhodnotila počet ľudí, ktorí sa z druhého piliera vrátia do prvého. Tým prišla o milióny eur. Kritizuje aj neprehľadné verejné obstarávanie a neochotu šetriť v rozpočte.
„Stanovisko komisie je na sto percent oprávnené," povedal ekonóm SAV Pavol Kárász. Tvrdí, že minister financií Počiatek a premiér Fico nezohľadňujú, že sme najchudobnejší v eurozóne. „Tým, že krajinu zadlžujú, dobiehanie vyspelých štátov sa sťažuje. Rast bude v budúcnosti nižší, ako by mohol byť, keby vláda šetrila viac," povedal.
Myslí si, že vláda zámerne nechala tento rok v rozpočte veľkú dieru, aby sa na rok pochválila tým, že deficit plánuje výrazne znížiť. Budúci rok očakáva vláda deficit 5,5 percenta HDP, čo je o 0,8 percentuálneho bodu menej ako plán na tento rok. „Politicky je to optimálny rozpočet, ale z dlhodobého hľadiska je pre Slovensko škodlivý," hodnotí návrh rozpočtu na rok 2010 Karász.
Šalamúnska únia
„V prípade eurokomisie však ľavá ruka nevie, čo robí pravá," reaguje na postup únie česká ekonómka Markéta Šichtařová. Krajiny sú podľa nej pranierované za nadmerné rozpočtové schodky, no zároveň ich únia vyzýva k podpore ekonomík a zmierneniu dôsledkov krízy. „Žiadna krajina na svete nedokázala zahnať krízu nárastom zadlženia," tvrdí Šichtařová.
Ministerstvo financií nám na otázky k postupu Bruselu neodpovedalo.
