Vládne riešenie situácie vo vede sa s veľkým nadšením u slovenských vedcov nestretlo. Väčšine sa nepozdáva prílišné spoliehanie na peniaze od podnikov, eurofondy či uprednostňovanie technologického výskumu.
BRATISLAVA. Zachrániť slovenskú vedu chce minister školstva Ján Mikolaj peniazmi od podnikateľov. Tí by sa mali na jej financovaní podieľať dvoma tretinami. Zvyšok by dal štát a únia. Využitie eurofondov by sa malo takmer zdvojnásobiť. Hovorí o tom materiál ministerstva školstva pod názvom „Nový model financovania vedy“.
Ten podľa ministra „vymedzuje motivačné nástroje vo financovaní vedy z podnikateľských zdrojov“. Návrh rieši aj zmenu Slovenskej akadémie vied (SAV) na verejnoprávnu inštitúciu tak, aby mohla využívať zdroje od podnikateľov, hovorí minister. Ako príspevková organizácia to podľa neho robiť nemôže.
Veda po novom väčší dôraz na aplikovaný výskum – hlavne v oblasti technológií, vytváranie - vedecko-technologických parkov a transfer technológií, zvýšenie financovania zo štrukturálnych fondov EÚ, prepojenie vedy na súkromný sektor, zníženie počtu výskumných priorít z 12 na 3 – a to na: progresívne materiály a technológie, energetickú bezpečnosť a využitie domácich surovinových zdrojov.
Zdroj: ministerstvo školstva
Vláda rokovanie o návrhu minulý týždeň prerušila. Počká si na dokončenie Dlhodobej vízie rozvoja slovenskej spoločnosti z dielne SAV. Do vlády sa tak oba materiály dostanú asi o dva mesiace.
Zdroje pre slovenských vedcov by na budúci rok mali poskočiť na tri percentá z hrubého domáceho produktu (HDP), ako to žiada únia, no aj s eurofondmi. Výdavky štátu na vedu pritom u nás posledné roky každoročne klesajú, v roku 2007 to bolo len 0,46 percenta HDP, píše sa v materiáli. Európsky priemer bol 1,83 percenta HDP.
Poslanec za SDKÚ a bývalý minister financií Ivan Mikloš si nemyslí, že návrh vyrieši situáciu vo vede. Prirovnáva to k materiálu Slovensko 21, ktorý vláda prijala minulý rok, ale zostal len na papieri. Práve ten mal nahradiť zrušený projekt Minerva bývalej vlády. „Ak vláda prijme nejaký materiál, neznamená to, že podnikatelia sa pohrnú do financovania vedy,“ povedal. Riešenie vidí skôr v zlepšení podnikateľského prostredia či pritiahnutí nových investícií ako v „prijímaní ďalších materiálov“.
Predseda SAV Jaromír Pastorek je zdržanlivejší: „Materiál má viacero predností, no podfinancovanie vedy sa nedá vyriešiť jedným návrhom“. V medzirezortnom pripomienkovom konaní k materiálu však vyjadrenie SAV chýba. Ministerstvo s akadémiou materiál konzultovalo, tvrdia svorne jej predseda i minister školstva.
Podniky sa do vedy nehrnú Viliam Páleník z Ekonomického ústavu SAV vidí slabinu návrhu hlavne v orientácii na podnikateľov. „Podnikatelia budú financovať vedu, len ak budú mať motiváciu vo forme daňových úľav alebo ich vlastného zisku.“ Podniky majú podľa neho záujem skôr o technologický výskum, projekty z oblasti školstva, zamestnanosti, menšín či turizmu sú tak mimo ich záujmu. „Je scestné predstavovať si, že drobní podnikatelia v turistickom ruchu budú financovať výskum v tejto oblasti,“ povedal Páleník.
Podobne to vidí aj Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV: „Podniky budú robiť výskum až vtedy, keď to budú pociťovať ako komerčnú prioritu, a nie keď sa prijme vládny dokument.“ Materiál ako celok však považuje za dobrý, ale o jeho úspechu bude podľa neho rozhodovať komerčný záujem podnikov o inovácie a aplikovaný výskum. Ten je zatiaľ prinízky a „nezmení sa cez noc“.
Situáciou vo vede pohne podľa Baláža až to, keď sa za pár rokov vyčerpá „konkurencieschopnosť založená na nízkych mzdách a výrobných nákladoch“. Až potom prídu na rad inovácie a aplikovaný výskum. Ak nie, tak slovenské podniky začnú krachovať pre nekonkurencieschopnosť, povedal.
Eurofondy nie sú všeliek Vládny materiál považuje predseda Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Miroslav Beblavý za formalitu. „Ide o koncepčný materiál na konci vládnutia, ktorý už súčasná vláda nebude realizovať,“ hovorí. O tom, čo sa z návrhu nakoniec dostane do zákonov a rozpočtov, bude totiž rozhodovať až budúca vláda. Nepozdáva sa mu ani prílišná orientácia na zdroje z fondov únie a klesajúci objem peňazí z verejných zdrojov. „Fondy nikdy nemôžu nahradiť základnú prevádzku ani stačiť na dlhodobý rozvoj, je to doplnkový zdroj na konkrétne projekty,“ povedal.
Dôraz na eurofondy neschvaľuje ani Silvester Sališ z Technologického inštitútu SAV. Tie sú totiž podľa neho „neflexibilné, prebyrokratizované a hlavne krátkodobé“, a preto nevhodné pre dlhodobý výskum. V materiáli mu chýba aj zhoda akademikov a podnikateľov. „Koncepcia o nás bez nás pravdepodobne nemôže byť nikdy prospešná, no hlavne účinná.“
Chýba motivácia podnikateľov
O financovaní vedy a výskumu na Slovensku hovorí ekonóm Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied PAVOL KÁRÁSZ.
Ako hodnotíte nový model financovania vedy?
Slabinou financovania slovenskej vedy je to, že súkromný sektor sa na ňom podieľa v podstatne menšej miere ako v okolitých krajinách. Podnikateľské prostredie na Slovensku nie je nastavene tak, aby bol dopyt po inováciách.
V prípade, že by bol tento materiál schválený, pohne sa podľa vás veda a technika na Slovensku dopredu?
Očakávať, že mávnutím čarovného prútika sa podnikateľský sektor bude podieľať na financovaní vedy, je dosť iluzórne. Podpora podnikateľského sektora zo strany štátu má značné rezervy, napríklad úplne chýba daňový stimul. Preto treba najprv vytvoriť podporné mechanizmy a tiež počkať istý čas, kým začnú fungovať.
Materiál ráta aj s vyšším zapojením eurofondov.
Lepšie využitie eurofondov je potrebné. No ich získanie je natoľko administratívne náročné, že to mnohých výskumníkov odrádza, aby sa intenzívnejšie do tohto systému zapájali.
Ako hodnotíte zamýšľanú zmenu SAV z príspevkovej na verejnoprávnu inštitúciu?
Ako to ukazujú české skúsenosti, takáto zmena neriešila problémy českej vedy. Takže reorganizovať slovenskú vedu nejakou českou cestou bez jasnejšieho zohľadnenia špecifík Slovenska či dôslednej analýzy je v danej situácii nesmierne riskantným krokom.
Zdenka Kollárová
